Recenzia: Krajina mŕtvych
Krajina nemŕtvych
Niečo sa stalo a nie je dôležité čo. Dôležité je, že každý, či živý, či (ne)mŕtvy si hľadá miesto na život. Jednoducho povedané ľudia (menšina) i zombíci sa snažia prežiť. Obe “rasy” chcú mať krajinu pre seba, a tak sa začína boj. Tu niekde začína príbeh. Začne zhurta akoby bolo jasné o čo ide, resp. čo sa v krajine udialo. Zoznámime sa s hrdinom Rileyom (Simon Baker), ktorý stráži hranice mesta, kde žijú zrejme poslední ľudia. Toto mesto ovláda “starosta mesta” Kaufman (Dennis Hopper), ktorý žije vo vysokej a luxusnej budove, kde môžu bývať len privilegovaní. V okolí nej na špinavých uliciach žijú obyčajní ľudia, ktorí postupne budujú proti Kaufmanovi odboj. Zombíkov však táto budova láka tiež…
Statické “ľudské”postavy sa nemenia a tým vlastne sčasti pripomínajú zombíkov, ktorí sa naopak postupom času zdokonaľujú a učia (čo je oheň, ako používať zbraň a pod.) Máme tu klasickú skupinu zloženú z kladných, menej kladných až záporných hrdinov. Nechýba ani ženská postava, ktorá prináša trochu rozptýlenia do tmavej scenérie bývalého veľkomesta. Zombíci sú síce pomalí ale aspoň vidíte, ktorý ako vyzerá a pri ich hostine si môžete vychutnať pohľad na jedlo – teda napríklad ľudskú ruku, pupok zbavený piercingu až po klasiku – uši, oči a samozrejme črevá! Zombíci nepredstavujú len klasické chodiace mŕtvoly, ale v závere možno svitá na akúsi rovnováhu medzi (ne)-mŕtvymi. To už ale Romero nechal na divákov. Ak vám chýba začiatok zombíckej éry a chcete sa viac báť, siahnite radšej po novšom a o trochu lepšom Diary of the dead (od toho istého autora).
MOJE POCITY:
trochu pomalý, jednofarebný, bez ľakajúci, zato poctivý klasický zombie film, kde nie je po nude ani stopy
Hodnotenie:



























