Recenzia: Obsluhoval jsem anglického krále

Hodnotný film českej kinematografie

„Moje štěstí bylo vždycky v tom, že mě potkalo nějaké neštěstí“ je citát nie len autora B. Hrabala, ale aj samotného hrdinu pikolíka a vrchného čašníka Jána Dítě (O.Kaiser, I.Barnev). Film režíroval J. Menzel na motívy už spomínaného B. Hrabala. Film získal neuveriteľné množstvo ocenení: Pula – zlatá aréna, Art Film – Zlatá kamera, Berlinale – cena kritikov FIPRESCI, Český lev – cena za najlepší film, réžiu, kameru a mužský herecký výkon, Výročnú cenu Asociácie českých kameramanov pre Jaromíra Šofra 2006. Bol aj adeptom na  nomináciu na Oscara.

Dej filmu paralelne zachytáva pikolíka Dítě v dvoch rozdielnych obdobiach. Jeho začiatky v remesle pikolíka a čašníka, jeho skúsenosti zo ženami a snahou stať sa milionárom. Druhá rovina práve pohýna prvú, keď ako starý pán sa myšlienkami navracia do čias mladosti a svojich skúsenosti, ktoré v ňom prebudila Marcela, vyučená v čokoládovně u Maršnavy, v Orionce , a hodnotí svoj život „čím víc se dívám, tým víc se lekám“.

Na začiatku filmu je Dítě (O.Kaiser) prepustený po 15 rokoch väznenia, pretože dostal amnestiu. Tak si odsedel len 14 a trištvrte roka. Lenže ani väzenie ho nechce pustiť (treba vidieť snímku ). Odchádza do oblasti, z ktorej vyhostili Nemcov a začína nový život rozbíjaním kamenia a úpravou chodníkov. Lenže jeho začiatky boli úplne iné. „Celý život sem neusiloval o nic jiné, než abych byl milionář“, a ako to dosiahnuť? Stačí predávať párky na stanici. Len pre začiatok (zapamätajte si však scénu ako beží za vlakom je veľmi podstatná). Tu sa stretávame aj prvý krát s pánom Waldenom ( M. Labuda), obchodníkom, a úprimným človekom, ktorý vie ako sa obracať v obchodoch a ako vraví : „Kupuju, prodávam. A vím co kupovat a kde to prodat…Chuďato drž se, seš malej a z malího, ty to někam dotáheš, pamatuj si to, je to v tobě … peníze ti otevřou cestu do celího světa. Pamatuj si synku, že život když se trošku pohne tak je krásnej, tak krásnej“.

V malej „vesničke“ pikolík pracoval v miestnom pohostinstve s manažérom, ulízaným a vtieravým (J. Lábus), kde sa stretávalo mestské vyššie osadenstvo. Celý deň viedli reči len tak aby sa nenudili. Hrali karty, gulečník, šachy. A aj keď boli z vyššej dedinskej spoločnosti, peniaze rozkotúľané po zemi im neboli ľahostajné. Tie vedia napumpovať ľudí z každej spoločnosti. Tu stretáva Jarušku, jeho prvú sexuálnu partnerku (Z nevestinca. A ak máte dobré oči tak uvidíte aj E.Vašáriovú). A keď na to prídu aj ostatní, odchádza, lebo nemôže predsa robiť tieto veci otvorene tam, kde počestný mešťan to robí len potajomky.

Na odporúčanie pána Waldena odchádza pracovať do Hotela Tichota, kde šéfuje pán Tichot (R. Hrušinský).

Hotel je venovaný „Vyššej“ spoločnosti. Páni obchodníci a vojenský hodnostári. Píše sa predsa len obdobie povojnového Česko-slovenska (1918-1938). A porekadlo „že práca šlechtí člověka“, nevymyslel nikto iný, „než tý, který tady celou noc jedli a pili s krásnymi slečnami na kolenou“. Je tu jedna zaujímavá scéna na druhý deň, kedy … (áno presne, kuknite si film ja som sa na tom rehotal tak, že som musel zastaviť film ). A že aj tu spoznal čašníčku, s ktorou sa vyspal, je samozrejmosťou. No ako môže človek, ktorý chce byť milionárom ostať na jednom mieste? A tak na odporúčanie pána Waldena odchádza do najkrajnejšieho hotela v Prahe, Hotela Paríž, kde ho privítal samotný pán Brandejs (J. Abrahám), hoteliér a milionár.

Tu pomaličky začnete vnímať opakovanie sa motívov, že sú nositeľmi myšlienok samotného jeho života. A aj prechod, k inému mysleniu. Zaúča sa čašníckemu bontónu, keď podráža spolupracovníka a stáva sa čašníkom na pľaci pod vedením pána Skřivánka (M. Huba), ktorý osobne obsluhoval anglického kráľa. A pre neho nie je problémom už od dverí rozpoznať, čo si hosť objedná. Tu spoznáva Julinku z Vržovic. Presne, bez toho aby s ňou nemal sex, stratil by film pointu. Veď ženy, boli jeho životom.

Nastáva však obrat, a Česko po Mníchovskej dohode musí odstúpiť Sudety. Česi začínajú tvrdo svojimi postojmi opovrhovať Nemcami. Jeden je dokonca vykopnutý cez dvere úžasným spôsobom za : „krechten Schweine, diesen verdummten Czechen“. A nezabudne sa na hlboký úklon . Hotel Paríž navštevuje aj pán Walden, ktorý predal všetko a nakúpil „… známky, známky. Ne zlato, ne šperky, vůbec ne valuty, nebo cenné papíry. Bude válka, všechno stratí svú cenu, ale známky ne …“.

Že aj sám Dítě sa potrebuje zaľúbiť, je samozrejmosťou. Veď má už svoj vek. Osud? Náhoda? Hmmm… Nemecká učiteľka Líza (J. Jentsch). Propaguje vodcu, ktorý ako hovorí : „… príde den, kedy Vůdce to tak nenechá, a osvobodí všechny Nemce od Šumavy až do Karpát“. A pán Brandejs ho vyhadzuje ako hrdý Čech. Láska je láska, zoberú sa a snažia splodiť dieťa, ktoré musí byť pod taktovkou Vodcu (sledujte zábery v posteli pozorne). Nepodarí sa im splodiť potomka a Líza odchádza na front (scéna s vlakom, spomínaná v úvode recenzie) a náš pikolík sa navracia do Hotelu Tichota, ktorý sa už premenoval na hotel, pre plodenie árijského potomstva, kde obsluhuje obnažené slečny, a kam posielajú len vybraných jedincov, vojakov, aby si užili a splodili vyvolených potomkov. No toto miesto časom vystriedajú vojaci z vojny, ktorí sú zranení, aby sa rehabilitovali a opäť mohli byť poslaní na front. No ten je už za dverami, a utrpí aj samotný hotel.

Líza sa navrátila, a doniesla po deportovaných Židov … ZNÁMKY… Pri nálete začne hotel horieť a Líza sa snaží zachrániť majetok, ktorý nadobudla (prepáčte nechám tu trochu napätia a nepoviem Vám kam, kde, ako, čo a prečo).

Po nástupe Červenej strany Dítě sa dostáva do väzenia medzi spoločnosť vyberanú, ktorú celý život obsluhoval (pán Brandejs ). Že ho neprijímajú medzi seba je samozrejmé.

Nebojte sa na druhú líniu som nezabudol . Celý čas sa nachádza Dítě (O. Kaiser) po vezení v pohraničí, kde taktiež je poslaná dvojica Marcela (Z. Fialová) a profesor francúzskej literatúry a estetiky (M. Lasica). Táto dvojica mu v jeho nových časoch robí spoločnosť. Aspoň tam nebol sám. Bolo mi ho trocha ľúto. Dozvedáme sa o jeho minulosti, aj o tom, že získal Rád Habešského cisára, keď pracoval ešte v Hotelu Paríž.

„Mám hlad“, hovorí pán Walden. „A tady je za stovku naspátek.“ „Nazdraví.“ „Tady mají dobré pivo. Sem budú chodit.“ Je ako zrkadlo „Mezelovsko – Hrabalovským filmom“.

Film som doteraz videl okolo 100-krát a neklamem. Pasáže z filmu viem naspamäť, pretože sú plné ľudskosti, pravdy, viery a túžby. Hudba je stopercentne presná, zachytáva pocity, vyjadruje myšlienky, posúva dej.  Je excelentná. Toľko symboliky, a myšlienok autora dovedie k zamysleniu každého. Kamera decentne a profesionálne zachytáva všetky momenty, a so strihom nadobúda ucelený kontexte aj v prelínaní súčasnosti a minulosti ( Nesúhlasím s názormi, že tieto prelínačky boli na obtiaž. Veď v tom je hlavná pointa. Zamyslite sa diváci. Uvoľnite. Pozeráte film, ktorý vám ma niečo zanechať. A keď nie už na srdci, aspoň v mysli…a čo? To už je na vás.). Herecké výkony. Trošku sa pozastavím. Neviem či chceli, aby Z. Fialová a M. Lasica mali hrať Slovenských Čechov. Bol to trochu rušivý moment, v porovnaní s pánomM.Labudom a M. Hubom. Ale aj napriek drobnej chybičke krásy sa to pripúšťa. Film svojou veľkomajstrovsko – literárnou skladbou splnil moje očakávania. Len čakať čo bude nové v produkcii „Menzelovsko-Hrabalovskej produkcii“.

Na záver v skratke-réžia:  Jiří Menzel 

hrajú : E.Kalcovská, I.Barnev, J.Abrahám, J.Dulava, J.Jentsch, J.Lábus, M.Huba, M.Labuda, M.Lasica,
O. Kaiser, P.Hřebíčková, P.Nový, R.Hrušinský, Š. Petruželová, Z.Fialová

Hodnotenie:


Ohodnoť film aj ty!
Tvoje hodnotenie:

(6 hodnotení, priemer: 8.67 z 10)
FOTO z filmu:

Obsluhoval jsem anglického krále plagát

Obsluhoval jsem anglického krále - Ivan Barnev

Obsluhoval jsem anglického krále

Obsluhoval jsem anglického krále - Oldřich Kaiser

Obsluhoval jsem anglického krále - Julia Jentsch

Jíři Menzel

Aj v protektoráte boli už rebeli

profesor a Marcela

„Mám hlad“

nájdite desať rozdielov

"Bude válka, všechno stratí svú cenu, ale známky ne ...“