Jack Nicholson a Stanley Kubrick žiaria

Poznámka: Film sa prekladá buď ako Osvietenie alebo Žiarenie. Ja sa prikláňam k druhej variante pretože:
Shine (vo výkladovom slovníku) znamená:
1. To emit light. (vyžarovať svetlo)
2. To reflect light; glint or glisten. (odrážať svetlo, žiariť, ligotať)

Stanley Kubrick dlho hľadal, čo ďalšie natočí po filme Barry Lyndon (1975), až sa náhodou dostal ku knihe Stephena Kinga. Ten bol najprv nadšený z toho, že práve tento režisér sfilmuje jeho dielo, no po premiére údajne nebol spokojný s Kubrickovou víziou, a neskôr si napísal vlastný scenár podľa ktorého vznikol aj rovnomenný seriál.

Dej filmu je jednoduchý a od knižnej predlohy sa líši hlavne vzájomným postojom postáv – členov Jackovej rodiny. V knihe idylickú rodinu čaká zrejme najdesivejšia dovolenka, kdežto vo filme po idylke nie je ani slychu. Jack Torrence (Jack Nicholson) už od začiatku pôsobí nervóznym dojmom a cítiť, že mu rodinkárstvo lezie krkom. Dúfa, že vďaka veľkosti hotela, ktorý bude po dobu 5 mesiacov okupovať sám s rodinou, získa potrebný pokoj na písanie knihy. Tento rozdiel bol hlavným dôvodom konfliktu medzi Kubrickom a Kingom, ktorý nechcel o Jackovi Nicholsonovi ( výzorom pôsobil trochu ponurne ) v hlavnej úlohe ani počuť.   Kubrick ale presne vedel (ako to u neho býva zvykom), čo  Nicholson dokáže a čo z neho môže dostať. To sa potvrdilo hlavne v druhej časti filmu, kde Jack bravúrne využíva svoj talent a herecký um. Skombinoval snáď všetky spôsoby nepríčetnosti, ktorú striedal s dokonale chladnými pohľadmi a pohybom. Hlavná ženská postava mi bola nesympatická už od začiatku filmu a veľakrát prehrávala. Nečudoval by som sa, keby to Kubrick našil schválne, aby sme sa ešte viac stotožnili s Jackom:). Sledovať prerod jeho mysle patrí k najväčším filmovým pôžitkom.

Ako som spomínal, dej je síce jednoduchý, no obsah je dosť spletitý. Totiž ani jeden záber nie je natočený len tak. Ak chcete vidieť a vedieť musíte sa sústrediť, a tým sa vlastne vnoríte do deja a zažijete si horor na vlastnej koži. Perfekcionizmus režiséra vrcholí v každom bode obratu, ktorý posúva film do finále. Keď Kubrick donútil štáb opakovať jednu scénu 127 krát, získal si zápis do Guinessovej knihy rekordov. Takisto menil  scenár “za pochodu” a Nicholson ho preto jednoducho prestal čítať. Čítal len to, čo sa v konkrétny deň malo natáčať.

Hotel svojou prázdnotou a “druhou” stránkou hrá dôležitú úlohu a je spolu s bludiskom symbolom mysle človeka, ktorý zo samoty začne blúzniť.  Hotel je teda pre nás rodiskom strachup. Nejde o typický hororový strach, ale skôr o depresívny pocit z izolácie ( čo je ešte horšie ). Ďalším faktorom je nepríjemná hudba obsahujúca ozveny, desivé hlasy, doslova napínanie struny. Film sa začína príchodom Jacka Torrance do hotela Overlook, kde jeho jazdu autom po horách vidíme z vtáčej perspektívy a už tu nám čudesná hudba prezrádza, že Jacka v hoteli nič dobré nečaká. Už od tejto chvíle až do konca budete cítiť ten pocit tajomna, niečoho mýtického, a  minimalizmus (či hudby, či štýlu točenia) tomu len dopomáha. V prvej polovici totiž Kubrick využíva  pokojné (pomalé a lineárne) jazdy kamery (predstavenie hotela a jeho personálu evokuje pocit, akoby ste pozerali na otočné javisko ). Tento štýl evokuje napätie – akési ticho pred búrkou. V druhej polovici sa kamera zameria na detaily a polocelky (sledovanie Dannyho káry pomocou steadicamu je jedna z napôsobivejších scén). Dokonale sa tu využila rozloha hotela (interiéry sa točili v anglickom štúdiu), kde dominujú pravidelné tvary (koberec, pomer vzdialeností dverí atď.), kde potom každá odchýlka vzbudzuje “hlbší zážitok” + zvyšuje nervozitu a napätie. Línie nadprirodzeného sa striedajú a prepletajú, a dokonca zasahujú reálne do deja (otvorenie mrazničky). Vrcholom bol pre mňa stret Jacka s diablom (jednoducho ho nazvali “zlom”), ktorý v nahom ženskom tele vábi Jacka k sebe. Ten neodolá a … .

Samotný názov filmu náleži Jackovmu synovi Dannymu (Danny Lloyd), ktorého imaginárny kamarát prestavuje ono “osvietenie” (vyžarovanie) a teda schopnosť predvídať  udalosti a čítať myšlienky. Túto vlastnosť má aj kuchár hotela, ktorý Dannymu vysvetlí, čo jeho vnútorný hlas znamená a zároveň ho varuje pred izbou číslo 237, do ktorej nikto nesmie vstúpiť (pôvodne to bola izba 217, ale v  skutočnom hoteli sa obávali jej filmovej “povesti”, tak radšej Kubrick pripočítal číslo 20).

Vo filme je stále čo hľadať a hlavne vždy na vás film vplýva ináč. Na každého, všeobecne, vplýva hocijaký film rôzne. Niekomu sa tak zaradenie tohto filmu do sekcie “horor” nepozdáva, a nanajvýš sa prikláňa k psychologickému trhrilleru, kdežto niekomu môže snímka spôsobiť nočné mory. Na mňa najviac fungoval Jack (ten filmový aj ten reálny:) ) a jeho predstavivosť, ktorá sa stáva čoraz skutočnejšia. Nepríjemná atmosféra kraľuje, a k tomu ešte takto skvelo (Kubrickovsky) natočená! Nejde o typický horor “krvák”, i keď krvi sa v jednej scéne nabažíte až až, tak je tu šanca že film uspokojí aj mainstreamových divákov… Dôležitá správa na koniec. To, že sa film dostal do kín v roku 1980, nebude hrať nikdy svoju rolu, pretože nejaký ten hotel sa nájde vždy a človeku môže hrabnúť kdekoľvek.

MOJE POCITY

: jednoduché a pritom dokonalo spletité = Kubrick, frustrácia z obsahu a radosť z pozerania (okrem Duvallovej)

Hodnotenie:


Ohodnoť film aj ty!
Tvoje hodnotenie:

(7 hodnotení, priemer: 8.00 z 10)

Trailer:

FOTO z filmu:

Jack Nicholson a jeho Jack

Danny Lloyd je osvietený

shining poster

najkrvavejšia scéna všetkých dôb

manželia v akcii

Jack Torrance

šťastné rodinka? Nie, typická rodinka...

tajomné dvojičky