Jeden z najhorších kúskov slovenskej kinematografie

Začal by som tým, že na každom filme sa snažím nájsť aspoň niečo pozitívne. Vyzdvihnúť niekoľko svetlých bodov, ktoré by reflektovali to, že energia tvorcov a peniaze divákov nevyšli nazmar. Pri tejto snímke to bolo vážne veľmi zložité, vzhľadom na fakt, že už po desiatich minútach som sa veľmi tešil na záverečné titulky…
Ťažko povedať , či projekt režiséra Jakuba Kronera s názvom Bratislavafilm mal predstaviť aspekty života v Bratislave, poukázať na súčasné problémy mladých ľudí alebo vykresliť odvrátenú tvár nášho hlavného mesta a jeho obyvateľov. Chaotickosť jeho prevedenia však znemožňuje identifikovať tento cieľ ,prípadne posolstvo, ktoré by mala každá snímka niesť.
Klišovitá „story ulice“ je postavená na paralelne prebiehajúcich príbehoch rôznych ľudí , ktoré spolu viac alebo menej súvisia. Okrem toho je tu naviazanie na mladého cestujúceho plného ideálov. Do konfrontácie sa dostane tvrdá realita práve s jeho romantickými predstavami a snami. Každá postava je zaťažená množstvom problémov, ktoré však v globálnom ponímaní sú natoľko malicherné, že ani zďaleka neposkytli stabilný základ pre dejovú líniu. Stretneme sa sa mafiánom, mladým drogovým dealerom, „auparkovskou“ slečinkou alebo obyčajným taxikárom. Idea priblíženia reality bratislavského života je veľmi zaujímavá a originálna, napriek tomu ani tento zámer ( ak naozaj taký existoval… ) nebol ani zďaleka naplnený. Spomínaná realita je veľmi relatívna a dej často skĺzne do komédie podpriemernej úrovne.
Najväčší prepad tejto snímky však vidím v samotnom obsadení. Uvidíme doslova kvantum absolútne zbytočných malých postavičiek, ktoré svojim amaterizmom iba dokonali dielo skazy scenáristu. Jeden trápny ( miestami som mal pocit , že improvizovaný ) komentár striedal druhý. Scenár je prešpikovaný dialógmi , plnými nekoordinovaných a zle smerovaných vulgarizmov. Niekoľko pozitívnych elementov sa však v tejto oblasti predsa len našlo. Peter Batthyany ( Banán ) svoju rolu zvládol veľmi dobre, pričom bol asi jediný, kto dokázal publikum aspoň trochu rozosmiať. Očividné je však prílišné preberanie charakteristík svojej postavy z Maffstory, ktorá ho preslávila. Nedalo by sa nespomenúť „kvázi“ hlavnú postavu Zuzanu Fialovú. Svojím výkonom nudný film oživovala, napriek tomu je až podivuhodné, že herečka jej kvalít sa do takéhoto projektu vôbec mohla pustiť.
Na záver tohto by bolo vhodné vytvoriť nejaké krátke zhrnutie. Sumarizovať však nie je naozaj čo. Pravdou ostáva že „drsný“ ( zvýrazňujem úvodzovky ) marketing Bratislavafilmu pritiahne do kín ešte veľa divákov. Je tu však silná domnienka, že peniaze na lístok by mohli byť použité oveľa efektívnejšie. Podľa sloganu na billboardoch, kľudne ich môžete „nasr..t“. Ostáva len dúfať , že slovenská kinematografia už prestane naberať takéto stupidné tendencie a naši pseudoumelci už konečne vytvoria niečo naozaj hodnotné…

Fotogaléria:

bratislavafilm plagat