Keď dieťa povie to, čo my dávno vieme a nechápeme tomu.

Hneď na začiatku ma upútal názov. Dieťa, ktoré rado chodí v pyžame? Alebo dieťa, ktoré nerado vstáva? Mal som pocit filmu plného napätia, prekvapení a odhaľovaní dobrodružstiev, lebo predsa z názvu ide o dieťa. V týchto bodoch som sa nemýlil. A film ma nad očakávania prekvapil, a budem čakať ako dopadne, ak ho nominujú na Oscara (je pravda, že veľa takýchto filmov bojovalo o cenu, ale môj a jedine môj názor je, že zo starého obdobia predbehol nie len Život je krásny, ale aj dokonalú českú kinematografiu o filmoch z čias II.sv.vojny).
Film vznikol podľa predlohy diela Johna Boyneho (The Boy in the Striped Pyjamas) a Mark Herman scenár napísal a film aj zrežíroval. Práve jemu by som venoval aspoň malinkú chvíľu, kým prejdem k samotnému obsahu diela. Boli sme zvyknutí, že filmy odohrávajúce sa v koncentračných táboroch boli predovšetkým o ľuďoch, ktorí tam buď žili, ktorí vymýšľali deťom hry, ktorí utiekli a sa skrývali, alebo o tých, ktorí sa do koncentračných táborov ani nedostali (už boli úplne niekde inde). Áno, sú to plnohodnotné filmy, ktoré vypovedajú o udalostiach, ktoré sa diali na tých miestach. Mark Herman ale celý dej postavil na deťoch. Podstúpil najväčšie rizíko, aké sa môže udiať pri filme. Veď koľko krát prehliadneme herecký výkon dieťaťa (veľakrát)? Určite sa toho bál, ale vidieť, že vedel vysvetliť „deťom-hercom“, čo chce z toho filmu dosiahnuť. Vytvoril nádherný príbeh, pri ktorom miestami čakáte, žijete, dúfate s postavami … Ale popri tom všetkom nezabudol na to, že je to európsky film, a musí do filmu dať niečo, čo je pre Hollywood trochu neznáme a cudzie. Dokonalé pohľady kamery a dlhý detail na postavu (ale primeraný časovo, nie tak prehnaný ako vo filme Proměny).

Dej začína v Berlíne (II.sv.vojna), kedy je otec Bruna (Asa Butterfield) povýšený na Herr Kommandanta (David Thewlis, herec ktorého poznáte z Harryho Pottera a filmu Dračie srdce). Otec svojim deťom oznamuje, že odchádzajú na vidiek, lebo tam dostal lepší flek, a že krajine pomôže takto omnoho viac. Jeho manželka (Vera Farmiga, inakšie nádherná to žena) a jeho otec (Richard Johnson) sú hrdí, kam to Kommandant dotiahol. Jedine jeho matka (Sheila Hancock), ktorú som vážne očakával ako konfrontačný materiál a želal som si, aby sa tam ešte ukázala, bola proti tejto nezmyselnej kariére syna. Rodinka odchádza na „vidiek“, na ktorom sú žiaľ sami a jediní ľudia sú tí, čo sú v prúžkovaných pyžamách. Bruno sa celý deň nudí, lebo tam nemá žiadnych kamarátov a jediných, ktorých videl boli farmári v už spomínaných pyžamách. Ale k tým mu matka zakázala chodiť. Poznáme deti. Tie si cestu vždy nájdu. Keď Bruno dorazí k elektrickému plotu koncentračného tábora, uvidí tam Shumela (Jack Scanlon). Bruno ani Shumel nevedia, čo sa kolo nich deje. Bruno si myslí, že to, čo sa deje v tábore, je hra a závidí Shumelovi, a na druhej strane Shumel by bol rád doma a žil ako človek. Neprezradím koniec, poprípade by som mohol dať možnosti, ale nedám vám ich. Vychutnajte si film tak, ako som si ho vychutnával ja … ako som žil s postavami, radoval sa, bál sa, objavoval.

Kamera a strih sú precízne dolaďované hudbou. Cítite pokoj, keď má byť pokoj, oddych, keď má byť oddych, napätie, keď na to príde. Rozdelenie dejovosti filmu ide presne podľa pravidiel (dokonale). Scenár napísaný ako atómové hodinky, nie je tam nezmyselná chyba, nie sú tam voľné miesta. Ale aj tak ma strašne uchvátili herecké výkony Bruna a Shumela. Normálne som veril, čo hovorili, čo cítili, čo im chýbalo.
Napriek tomu, že ide o citlivú tému, ktorá je od II. sv. vojny neustále zobrazovaná vo filmoch, tento film má šancu na veľký úspech. Je len na nás či podporíme film, ktorý konečne stojí za tú hodinu a pol, alebo si vyberieme film, v ktorom hrá nejaká slávna postava a preto ho budeme chcieť vidieť.

Fotogaléria:

Čo sa skrýva za očami?

plagát

Aj Žid vie pomôcť.

Tak a nech to vyzerá chutne :)

Prieskumník, ktorý ma chvíľu oddych.

Gestapo, gestapo.

Aj tak tam pôjdem.

Chcem sa s tebou hrať.