Recenzia: Dvojitá hra

Všetci to len hrajú…

Ťažko zaraditeľný film, pri ktorom nič nie je ako vyzerá. Občas smiech, občas dráma, či thriller. Clive Owen sa až nepríjemne podobá (najmä rečami a mimikou) na Nicolasa Caga, no za to dobre kontruje ostrieľanej Julii Roberts, ktorá ale stále vyzerá dobre. Tom Wilkinson a Paul Giamatti nahodia luxusné obleky a zasadnú do kresiel bossov rivalských farmaceutických spoločností, ktoré sa bijú o vedúce miesto na trhu. Obaja sa snažia prekonať toho druhého, a tak šijú jednu búdu za druhou. No zrazu ich agenti v utajení (niektorí aj dvojití) Ray (Clive Owen) a Claire (Julia Roberts) zistia, že firma bezohľadného magnáta Howarda Tullyho (Tom Wilkinson) má niečo v rukáve. A na to tu už sú priemyselní špióni a milenci v jednom, najatí, aby sliedili, intrigovali a manipulovali. Dej je často prešpikovaný zbytočnými flashbackami s vlastnou duplicitou. Niečo uvidíme až trikrát. Prvá polovica, ktorá skôr pripomína mileneckú drámu dvoch agentov, ktorí sa navzájom prenasledujú (dlhé scény ako Ray chodi po uliciach za Claire) ma nezaujala tak ako druhá – akčnejšia, plná zvratov a dokonca citeľného napätia. Prekombinovanosť hraničí s (ne)realitou a záver odkryje dokonca viac-itú hru. I keď prítomnosť skúsených hercov baví, je film skôr len priemerným thrillerom, kde zažijete napätie len raz. Okrem dejovej kombinácie a z toho vyplývajúcich momentov prekvapenia nič divákovi neprinesie. Dobrá oddychovka? To áno…

Fotogaléria:

Paul Giamatti ako správny riaditeľ

Clive Owen a jeho hra

Tom Wilkinson je ešte lepší ako ten druhý

duplicity-poster

duplicity - hra Julie a Cliva

dvojitá hra plagát

všetci sa len hrajú