Efektná sekanica z hráčskej perspektívy
Snímka Gamer je klasický hollywoodsky produkt , ktorého úspech spočíva v jednoduchom ale veľmi osvedčenom recepte. Stačí plytký ale originálny námet, veľa krvi a tvrďasa , ktorý je zrovna v kurze. Námet opierajúci sa o nelichotivú fikciu blízkej budúcnosti ostal rovnaký, avšak obligátneho Jasona Stanthama nahradil Gerard Butler. So spomínanou kombináciou prvkov sa síce nedá nič pokaziť, ale na tržbách filmov tohto typu sa začína prejavovať mierna saturácia diváckeho publika..
Ako som už načrtol, dej je zasadený do nie príliš vzdialenej budúcnosti. Technológia ide výrazne dopredu avšak negatívne javy spoločnosti ako kriminalita sa postupne prehlbujú, čo ma za následok kolaps väzenského systému. Podnikavý vedátor Ken Castle , nesúci znaky šialencov so starších bondoviek, vynájde systém, ktorý dokáže zmutovať mozgové bunky spôsobom, ktorý takto „naprogramovaných“ ľudí dokáže ovládať. Táto múdra hlavička tento vynález ponúkla svetu a je tu nový biznis , v ktorom si milióny ľudí nechávajú platiť za to , že ich druhí ovládajú. Avšak prejdime k samotnej pointe filmu. Takéto modifikované mozgové bunky dostanú aj väzni a dostávajú možnosť vydobiť si slobodu v zápasoch na štýl Counter Strike. Rozdiel je však v tom , že chlapíci nesedia pred počítačom, ale ocitajú sa reálnych bitkách, pričom môžu byť kontrolovaní aj obyčajnými znudenými deťmi. Istú paralelu v scenári vidíme v Death Race , kde si väzni svoju priepustku z basy získavali obdobným krvavým spôsobom. Na prvý pohľad ide skvelú zábavu pre krvilačné publikum a dobrý biznis kombinovaný s verejnoprospešným cieľom ( výrazné preriedenie väzníc ). Avšak vo vzduchu sa nesie závan veľkého sprisahania…
Ako v každej mojej recenzii apelujem na potrebu viacuhlového vnímania filmu. Gamer sa napriek originálnemu spojeniu herného sveta a skutočného nápaditosťou a silou myšlienky až tak neblisol. Okrem dynamických a veľmi realistických scén má dej až príliš čitateľný príbeh , pričom charakteristika postáv je ako z pod kopiráku žánrovo podobných snímok. Napriek tomu od samého začiatku si Gamer vytvoril veľmi špecifickú atmosféru a už len samotná myšlienka je veľmi zaujímavá. Veď kto by nechcel mať v rukách „joystick“ alebo niečo iné a robiť si s ľuďmi čo sa im len zachce.
Čo sa týka vizuálneho a zvukového prevedenia, hľadajú sa chyby veľmi ťažko. Na moje prekvapenie soundtrack ma zaujal miestami viac ako dej. Celkové zladenie farieb hudby a strihu je miestami. miestami geniálne. Podarilo sa aj vytvorenie realistického „herného“ prostredia novodobých gladiátorov. Originálne a efektné poňatie bojových scén z pohľadu hráča pomohli výrazne naplniť primárny cieľ filmu. Na strane druhej však by nebolo na škodu vypustiť komicky aplikovaný motív slobody ľudskej osobnosti. Čerešničkou na torte je samozrejme Kable v podaní Gerarda Butlera, jediný hráč ktorý sa po 27 prežitých bitkách dostal na dosah získania priepustky z lochu. Butlerovi sa rola skvele hodila a stal sa celkovým „image tvorcom“ celého príbehu.
Ná záver iba dodám , že aj plytké krváky na štýl Death Race môžu mať niečo do seba, aj keď veľa intelektuálneho obohatenia v nich asi nenájdeme. Očakávania sa však z veľkej časti naplnili…
MOJE POCITY:
Trochu plytký ale vcelku originálny akčný film
Hodnotenie:























gba napísal/a:
soundtrack sa lubil aj mne aj myslienka bola fajn ale inak mi to nedalo nic.. prislo mi to na jedno kopyto s death race.
3. Január 2010 v 22:20