Recenzia: Koralína a svet za tajnými dverami

Milá hororová rozprávka

Ak vy alebo vaše deti obľubujete dobšinského rozprávky, kde sa stínajú hlavy jedna radosť, majte sa na pozore. Coralína prináša rozprávkové motívy do modernej doby pomocou klasickej stop-motion animácie a ešte k tomu v 3D.
Malá Koralína spolu s rodičmi prichádza do nového domu, kde žijú ak nič tak zaujímaví susedia, cirkusant Rus, dve nafúknuté klebetnice s ich “anjelskými” psami a neďaleko domu aj nový kamarát Wybie Lovat. Coralína sa spočiatku nudí a skúma veci okolo domu, či v okolí. No nič ju nezaujme tak, ako malé dvere v stene. V jednú noc sa jej cez tieto dvere otvorí nový svet, no nie až tak nový, skôr vylepšený, plný radosti a hlavne gombíkov a vyšívaných bábok…

Svet v tomto kreslenom filme je očarujúci a desivý zároveň. Kde na jednej strane striehne moderná uponáhľaná doba, na druhej na vás číha akási nedôvera v príjemné a zábavné chvíle prežité za dverami. Divák prestane dýchať, keď sa táto pasca zaklapne a pred vami sa odkryje hnusná realita. Táto realita je vymyslená a štylizovaná do ihlou vyšitého sveta, čo na 3D plátne pôsobí veľmi magicky a v druhej časti filmu tragicky. Gombíky boli zrejme autorovou nočnou morou. Ihla je zlá! Fantázia je najväčším plusom tejto rozprávky, kde ale občas zlyháva klasická animácia. Trhané pohyby ma trochu vytrhávali z príbehu, a to hlavne pri striedaní s plynulými zábermi. Tretí rozmer to nebol vôbec dôležitý a dodal iba filmu iba punc moderného premietania. Našťastie sa na toto režisér nespoliehal a pripravil pre nás zaujímavý výlet do sveta fantázie, ktorá sa môže postarať o svet skutočný. A to predsa nechceme…či hej?

Fotogaléria:

Koralína vstupuje tam kam nemá

coraline plagát

smutný kamoš

pán Bobinsky a Koralína

Mama, tá s gombíkmi

Ktosi je za dverami...