Recenzia: Krvavé pobrežie

Splnenie sna Johna Woo

Na úvod by som povedal , že každý historický veľkofilm má tendenciu svojím strhujúcim trailerom vzbudiť medzi divákmi silný záujem avšak skúsenosť ukazuje, že konečné dojmy z takýchto diel bývajú v silnom kontraste s počiatočnými predstavami ( napr. Alexander ). Inak to žiaľ nie je ani so snímkou Krvavé pobrežie alebo Red Cliff.

Tento kolosálny epos ostrieľaného veterána Johna Woo mal byť primárne určený pre ázijského diváka, ktorý sa v čínskej histórii plnej srandovných mien ako ( Liu Chu, Cao Cao, Ting tang a pod ) orientuje oveľa jednoduchšie ako klasický ametický príp. európsky divák. Preto do našich kín prichádza až na polovicu zostrihaná dvojdielna verzia tejto snímky, vyznačujúca sa podstatnejšou dynamikou a rýchlejším strihom ako pôvodný film. Prívlastok monumentálny si Red Cliff pripísal naozaj zaslúžene. Pri tomto historicky najdrahšom počine ázijskej kinematografie ( rozpočet 80 mil. USD ) to ani nemohlo byť inak.Otázna tu ostáva už len pridaná hodnota, ktorú samozrejme každý vníma individuálne.

Dej je zasadený do 3. storočia nášho letopočtu, do posledného obdobia vlády dynastie Han. V tom čase sa Čína, fragmentovaná do viacerých malých kráľovstiev, zmieta v nespočetných občianskych vojnách. Cieľavedomý a intrigánsky minister Cao Cao ( to je ten zlý ) presvedčí cisára na vojnu proti ostatným dvom veľkým čínskym kráľovstvám, Xu a Wu. Obrovská armáda niekoľko sto tisíc vojakov a 2000 lodí sa dáva do pohybu. Vládcovia a hrdinovia pozitívnej strany na oko márny boj ani zďaleka nevzdávajú…

Alfou omegou každého úspešného filmu je správna myšlienka alebo posolstvo, podkuté silným scenárom. Absencia takýchto prvkov spôsobí , že spomínaná úspešnosť je pretavená iba do krátkodobých ziskov z predaja lístkov. Inak to s týmto epickým príbehom nebude ani v starom kontinente a v USA. Je až prekvapujúce, ako sa skúsený režisér Woo mohol spoliehať len na efektné bitky, pričom príbeh ostal absolútne opomenutý. Scenár prináša množstvo historických postáv,ale v tej zmesi sa každý jeden charakter rýchlo stratí. Okrem iného pre „západné“ publikum je veľmi obtiažne rozoznávať toľko ázijských ksichtíkov:). Filmu vôbec neprospelo ani nekonečné filozofovanie niektorých jedincov, čo samozrejme zvýraznilo celkovú spomalenosť a monotónnosť deja. Určité náznaky zaujímavých myšlienok sa vo filme nájdu, žiaľ aj tie boli zadupané do zeme plytkým scenárom, v určitých sekvenciách hraničiacim s infantilnosťou.

Na Red Cliff sa však dajú nájsť aj pozitívne body. Na bojové scény sa pozerá veľmi dobre, pričom réžia stavila skôr na živý komparz ako na digitálne „ctrlc a ctrlv“ vojnových šíkov. Kamera a prepracovanosť bojových sekvencií robí z Krvavého pobrežia film vysokej technickej úrovne. Avšak v dnešnej konkurencii v kinách chlapík, ktorý dokáže prebehnúť 20 metrov po hlavách svojich protivníkov a na konci zložiť z koňa dvoch jazdcov, pričom cestou si ešte stihne upraviť kimono a zapáliť cigaretu naozaj nemusí nikoho ohúriť. Takýchto prvkov vymykajúcich sa všetkým fyzikálnym zákonom a logike tu nájdeme viac. Každopádne kvôli „inakosti“ nemusíme tento film hneď odpisovať a snáď si nejakých fanúšikov nájde. Aj tak však dúfam, že sa v blízkej dobe predsa len objaví snímka aspoň schopná konkurovať Gladiátorovi…

Fotogaléria:

Cao Cao a jeho flotila

red cliff

poster

Cao Cao

High five

poster

red cliff