Recenzia: Muži v ruji
Film, ktorý bude vo hviezdnej 20tke českých komédií
Keď som rozmýšľal k akým českým filmom tento najviac prirovnať, tak som si pre seba odpovedal : „Vesničko má stredisková a Dedictví Boleka Polívku a niečo medzi tým“. Ide o to že si nezapamätáte presne výrokové texty na prvý krát, ale sa budete šúľať až po zemi. Už len ten nezmyselný začiatok dedinky Mouřínov pri Brne, ktorá chce svoju cestu. A starosta (Pavel Zedníček) urobí pre to všetko. Veď aj preto starostom je, a jeho dobrý kamarát je samotný minister poľnohospodárstva (Jiří Lábus). A keby mal len problémy s cestou. V ich meste usporadúvajú medzinárodný festival v trúbení na lesný roh. Hlavný hosť je premiér ČR (Igor Bareš) a jeho tzv. „banda“.
A ani ženy to stále nemajú vo filmoch vyjasnené. Stále i niečo chýba. Jednej láska (Eva Vrbková) a tej druhej konečne pokoj (Marta Vančurová). Jedná kokce a druhá je psychicky tak mimo, že kadí aj vo vlastnom byte. K tomu sa pridá „učiteľ“ vábenia (Martin Huba), a jeho decentný pohľad stačí na to, aby vás bezstarostne rozosmial . A že v lese nie ste sám, poznáte práve na filme. Tam je tých jeleňov predsa len o niečo viac ako v normálnych lesoch
. A ten najlepší vábič Franta (Jaroslav Plesl) hneď vábi niekoľko laní. Prv tie víťazné na festivale, a potom druhú – Evu. A v dobrej komédií nesmie chýbať ( hlavne v českých) ako spomína Miroslav Donutil, opitý, nervák a buzík. Čechy ukázali že sú Čechy. A vedľa seba postavili premiéra, ktorý sa ožerie ako prasa, tancuje s „buznou“
, ale v tomto prípade ide predsa len o pravú Ilonu Cszákovú (to nie je urážka, ale nedotiahnutie pointy). A nervákov je tam hneď niekoľko. I keď tých opitých je predsa len presila. Naj postavy sú tri Mouřínovský architekt (Jaromír Hanzlík), čínsky predavač, ktorý zoženie všetko a miestny čudák. Tých si vychutnáte dosítosti
.
Jednu vetu so si zapamätal aspoň okrajovo : „a nabudúce keď sa zas ožerieš, tak si tu hlavu stiahni z toho volantu. Aspoň nás nechaj sa vyspať“ – nie je to doslovne, ale aspoň okrajovo
.
Prekvapili ma, že aj po všetkom čím prechádza česká kinematografia, dokáže stále natočiť komédiu, tak ako kedysi. Je ľahká, s nečakanými gagmi, plynulá, ale aj s množstvom chýb novočeskej kinematografie. Je to tá chyba, ktorá už pravidelne sa prenáša z filmu na film, a je otázka času, kedy konečne ich kinematografie sa posunie o nejaký krok dopredu, a nie krokmi k našej kinematografii.
MOJE POCITY:
komédia, ktorú som si z chuti vychutnal skoro na podlahe kina
Hodnotenie:


























