“2. svetová a Židia” v slovenčine

Už je to pár rokov, čo bola táto téma spracovaná česko-slovenskými filmármi. Toto kvalitné spracovanie rovnomennej knihy Martina Petráška som najprv hlúpo odignoroval a až keď mi prišla pozvánka na novinársku projekciu všimol som si, že ide o slovenský film so sľubom v názve a nádejou v pomedzí ostatných našich filmov. Začiatok bol rozpačitý no čoraz viac na to človek pozeral, zisťoval, že sa konečne dá na to dívať a prižmúriť oko dve pri malých nedostatkoch zdobiacich ostatné slovenské filmy.

Film mapuje ťažký životný príbeh Martina Friedmanna-Petráška (Samuel Spišák), slovenského Žida z Bánoviec nad Bebravou, ktorý bol nadaný futbalista a s kamarátmi často behal zvoniť do miestneho kostola, kde bol farárom (ne)istý Jozef Tiso. Martinova bar micva bola posledná udalosť, pri ktorej videl celú rodinu pokope. Otec (Ondřej Vetchý) odmietol v rannom čase Slovenského štátu emigrovať do Palestíny, a tým nechcene podpísal rozsudok vlastnej rodiny…
Martina od istej smrti v koncentračnom tábore zachráni jeho futbalový talent. Vďaka nemu sa napokon dostane do pracovnej čaty a odtiaľ utečie do rodných Bánoviec nad Bebravou, kde už jeho rodný dom zíva prázdnotou. Po náhlej a vo filme naturalistickej scéne operácii pľúc sa Martin dostane až k Popradu – Kvetnici, kde sa v sanatóriu akože lieči na TBC, tu prežíva románik s ryšavou pacientkou, ktorá ho vďaka obriezke môže prezradiť. Nestane sa tak a Martin sa cez pobyt v kláštore pridáva, už pod menom Martin Petrášek, k SNP a k partizánom, kde zažíva ďalšie kruté dobrodružstvá… Po vojne sa rozhodne natrvalo opustiť rodný kraj a emigruje do Izraela…

Film jednoducho opisuje Martinov príbeh, kde si všíma pre diváka zaujímavé udalosti, ktoré sme už ale stokrát videli v iných vojnovo-židovských filmoch. Našťastie neostane len pri tom a uvidíme aj pre mňa zaujímavejšie scény z partizánskeho života, kláštora či sanatória. Kamera (Ján Ďuriš) je často v plynulom pohybe a dynamicky podtrhuje dej. Nečakajte však cool americké emotívne ba nereálne nájazdy, ale poctivé jazdy v slovenských reáliách (točené i zahraničí samozrejme). K nedostatkom patria občasné výpadky scenára a nevyvážené herecké výkony (väčšinou ženy), no našťastie som hlavnému hrdinovi Samovi Spišákovi po chvíli uveril a dialógová slovenčina ma prestala vytrhovať z príbehu ako to býva inde. Fakt som mal po premietaní dobrý pocit a dúfam, že v tom nemá prsty len český režisér Jiří Chlumský:)

Fotogaléria:

nedodržaný sľub plagát

futbal to je hra!

slovenskí židia

rus piják

Sereď

Roman Luknár a jeho sliny

komparzisti