“2. svetová a Židia” v slovenčine
Už je to pár rokov, čo bola táto téma spracovaná česko-slovenskými filmármi. Toto kvalitné spracovanie rovnomennej knihy Martina Petráška som najprv hlúpo odignoroval a až keď mi prišla pozvánka na novinársku projekciu všimol som si, že ide o slovenský film so sľubom v názve a nádejou v pomedzí ostatných našich filmov. Začiatok bol rozpačitý no čoraz viac na to človek pozeral, zisťoval, že sa konečne dá na to dívať a prižmúriť oko dve pri malých nedostatkoch zdobiacich ostatné slovenské filmy.
Film mapuje ťažký životný príbeh Martina Friedmanna-Petráška (Samuel Spišák), slovenského Žida z Bánoviec nad Bebravou, ktorý bol nadaný futbalista a s kamarátmi často behal zvoniť do miestneho kostola, kde bol farárom (ne)istý Jozef Tiso. Martinova bar micva bola posledná udalosť, pri ktorej videl celú rodinu pokope. Otec (Ondřej Vetchý) odmietol v rannom čase Slovenského štátu emigrovať do Palestíny, a tým nechcene podpísal rozsudok vlastnej rodiny…
Martina od istej smrti v koncentračnom tábore zachráni jeho futbalový talent. Vďaka nemu sa napokon dostane do pracovnej čaty a odtiaľ utečie do rodných Bánoviec nad Bebravou, kde už jeho rodný dom zíva prázdnotou. Po náhlej a vo filme naturalistickej scéne operácii pľúc sa Martin dostane až k Popradu – Kvetnici, kde sa v sanatóriu akože lieči na TBC, tu prežíva románik s ryšavou pacientkou, ktorá ho vďaka obriezke môže prezradiť. Nestane sa tak a Martin sa cez pobyt v kláštore pridáva, už pod menom Martin Petrášek, k SNP a k partizánom, kde zažíva ďalšie kruté dobrodružstvá… Po vojne sa rozhodne natrvalo opustiť rodný kraj a emigruje do Izraela…
Film jednoducho opisuje Martinov príbeh, kde si všíma pre diváka zaujímavé udalosti, ktoré sme už ale stokrát videli v iných vojnovo-židovských filmoch. Našťastie neostane len pri tom a uvidíme aj pre mňa zaujímavejšie scény z partizánskeho života, kláštora či sanatória. Kamera (Ján Ďuriš) je často v plynulom pohybe a dynamicky podtrhuje dej. Nečakajte však cool americké emotívne ba nereálne nájazdy, ale poctivé jazdy v slovenských reáliách (točené i zahraničí samozrejme). K nedostatkom patria občasné výpadky scenára a nevyvážené herecké výkony (väčšinou ženy), no našťastie som hlavnému hrdinovi Samovi Spišákovi po chvíli uveril a dialógová slovenčina ma prestala vytrhovať z príbehu ako to býva inde. Fakt som mal po premietaní dobrý pocit a dúfam, že v tom nemá prsty len český režisér Jiří Chlumský:)
MOJE POCITY:
slovenský výpravný film, ktorý sa nemusí hanbiť, z ktorého máte dobrý pocit
Hodnotenie:






















cyril napísal/a:
mam za to, ze tento film je velmi poucny aj kvoli narativnosti deja, sceny boli zaujimave, miestami nevyzreta hlavna postava co do ponatia uhlom pohladu na herca alebo na hlavneho hrdinu, bola v podstate mila. ze by tento film bol nominovany na oskara?
14. Máj 2009 v 7:30