Recenzia: Noc patrí nám

Nestručne o deji…

Brooklyn, New York, 1988. Roky, kedy sa toho veľa menilo, no poliši a banditi sú stále tí istí, možno len trochu opatrnejší a s lepšími búchačkami. Do atmosféry vtedajšej metropoly sveta nás ubytúva Bobby Green, vlastným menom Bobby Grusinsky. Pretože nepracuje pre políciu ako zvyšok jeho rodiny, nechal si meno svojej mŕtvej matky. Nikdy o svojej rodine nevravel a vedela o nej len jeho priateľka Amada.
Bobby spravuje tanečný club El Caribe rodiny Buzhayevovcov. Hlavu rodiny volá otcom a s rodinou komunikuje ako keby to bola jeho vlastná. Je s nimi už zabehnutý, a oni sú radi, že dobre spravuje podnik. Tak starý Buzhayev navrhne Bobbymu otvoriť nový podnik. Ten sa toho ujme a má hneď lepšie plány.
V priestoroch kostola sv. Christofera sa koná večierok policajtov. Joseph Grusinsky je povýšený na policajného kapitána a práve prevzal miesto po ocovi Burtovi Grusinskym, otcom Bobbyho a Josepha. Bobby nemá rád policajnú spoločnosť a myslí si o nich svoje (že sú špiny). Bobbymu je rodinou, Michaelom a Jackom vysvetlený stav dovážania drog, a že sa to deje práve na jeho mieste v El Caribe. Hlavný predstaviteľ tohto gangu je synovec pana Buzhayeva, Vadim Nezhinski. Dováža veľké zásielky najlepšieho materiálu a chce ovládnuť celý Manhattan. Bobby je zatlačený do kúta a má byť spojkou polície, čo ale odmieta.
Joseph robí o niekoľko dní zásah v El Cearibe, kde hľadajú drogy. Žiaľ nenašli nič u Vadima, ale zavretý je Bobby a jedna z Vadimových „ochraniek“. Ten sa ale vo vezení podreže a Bobby je na žiadosť otca prepustený. Po tomto čine nastáva obrat vo filme. Josepha za to, že položil ruky na Vadima si to odnesie strelou do hlavy, ktorá ale minie mozog. Bobby začína chápať jeho príslušnosť a že patrí k rodine. Dá sa do kontaktu s Vadimovým gangom a po dohode s Michaelom chce očistiť od krvi bratove napadnutie. Ako sa to celé skončí, je v tomto prípade len na vás. Ale viem, že záver sa vám bude páčiť.

Film vynikal od začiatku svojím nápadom, motívom, neotvárania nepotrebných tém. Venoval sa smeru odídenec syn vs. jeho rodina. Niektorými momentami vám to bude pripomínať tie nízkorozpočtové filmy, kde je prvoradou tá ich národná hrdosť. To bolo asi jedine čo mi tam vadilo, pretože trochu už sme asi veľmi nasiaknutí tými nezmyslami, a keď príde aj dobrý záber, časť filmu a je tam nejaký prvok patetickosti, automaticky nás to odrádza. V tomto by sa mali predovšetkým americkí filmári uvedomiť, lebo svet to bude brať už ako frašku a dobré filmy hodnotiť ako filmy, na ktoré sa zbytočne vyhodili peniaze.

Fotogaléria:

Eva Mendes a Joaquin Phoenix

Noc patrí im...

we-own-the-night-poster

Noc patrí nám plagát

brat bratovi