Pohoda bola…
Režisér filmu Láska nebeská (Love Actually) nám priniesol ďalšiu nekonfliktnú pohodovú atmosféru. Od lásky na všetky spôsoby prešiel na muziku, ktorá zobudila svet – Rock and Roll. Vo filme zahrali známe esá tak britského ako aj amerického plátna. Na lodi to bola však jedna veľká partia a ako vraví The Count (Philip Seymour Hoffman): bolo to ich najlepšie obdobie v živote.
Život ale v tej dobe vôbec nebol ľahký, éter, a všeobecne média, ovládala cenzúra konzervatívnych londýnskych krýs, ktoré vyhnali z mesta všetkých nezávislých a slobodomyseľných tvoriacich ľudí. Aj keď tieto ilegálne stanice vysielali v 60tych rokoch z lodí, aby sa vyhli raziám, stále to všetko bolo v súlade so zákonom. A tu niekde začína príbeh obyvateľov tejto “lode lásky”. Úrady intenzívne hľadajú spôsob ako rockandrollové rádio navždy umlčať… Do vtedy si však na lodi užijeme kopec zábavy, odviazaných orgií, i vážnych životných právd starých harcovníkov, či budeme len tak ticho sedieť a čumieť do blba v kajute.
Atmosféru vsakujeme cez synovca majiteľa lode Quentina (Bill Nighy), ktorý sem prišiel na dlhodobejší výlet. Do partie zapadne celkom rýchlo a spozná neduhy i výhody pobytu na mori. Najväčšou výhodou je, že nemusí zakázanú muziku počúvať doma pod vankúšom, ale priamo z originálov. Zato fanúšikov tohto rádia pribúda a nervy stúpajú. Toto je vlastne jediná vec, ktorá sa dá vo filme nazvať problémom, ktorý sa rieši. Zostatok minút sa pokojne zabávame na mini osudoch pirátov, ktorý si užívajú voľnosť ako sa na 60roky patrí. Lásku a sex vystrieda v závere aj pokus o drámu, ale na to už sme dlho ponorený v mori rockanrollu, aby sme sa o hlavných hrdinov báli.
Komédia leta to síce nie je, ale množstvo individualít s vlastnými typmi humoru pobaví široké publikum a o hudbe ani nehovoriac. Veď práve staršia generácia zažila tú chuť zakázaného ovocia.
MOJE POCITY:
skvelá pohodová hudobná komedia s dobrým obsadením a slovníkom
Hodnotenie:





















