Neobyčajne obyčajný príbeh…

F. Scott Fitzgerald v roku 1921 napísal krátky príbeh s podivuhodným nápadom – “mladnúcim” hlavným hrdinom. Jeho životný príbeh načrtnutý v tomto diele inšpiroval mnohých hollywoodskych autorov, no až režisér David Fincher a scenárista Eric Roth, mimochodom autor scenára Forest Gump, boli tí, ktorí toto dielo dostali na plátna kín. Už hneď na začiatku musím povedať, že úspešne a ako sa na hollywood patrí, veľkolepo.

Film začína na konci. Na konci životnej cesty hlavnej hrdinky Daisy (Cate Blanchett), ktorej posledné prianie je, aby jej dcéra (Julia Ormond) čítala denník Daisynej veľkej lásky Benjamina Buttona (Brad Pitt). Benjamin nás, ako rozprávač, sprevádza jeho životným príbehom, ktorý je naozaj podivuhodný. Narodil sa totiž ako starec a zomrie ako dieťa. Podobne ako vo Forestovi Gumpovi sledujeme prierez toho zaujímavého, čo Benjamin zažil a veru toho zažil…Na pozadí prichádzajúcej Katriny (hurikán, ktorý zasiahol New Orleans v roku 2005) a aj dávnejších historických faktoch sa nám autori pokúšajú spojiť realitu a súčasnosť s fantáziou Benjaminovho života. To nám dáva pocit, že ide o skutočné postavy so skutočnými emóciami, a tým sa nám film ešte viac dostane pod kožu. No, tak na 90% to vychádza. Film je dosť dlhý a niekedy trochu skĺzne z načatej cesty za dokonalosťou do priemernej sféry, kde sa človek môže odpútať od príbehu a nedajbože nudiť. Ľudia v kine (a bolo ich dosť) však vytvorili dokonalú atmosféru a občas doslova nedýchali. Moje pocity boli podobné a často som mal guču v hrdle.Raz som aj povolil a vypustil slzu . Okrem romantickej línie medzi Daisy a Benjaminom sa vo filme vyskytuje veľa mikro-príbehov, ktoré si nájdu medzi divákmi svoj cieľ. Nostalgia, melanchólia a fakt, že človek starne a stráca svojich blízkych je najväčšia zbraň tohto filmu. Sami sa budete zamýšľať nad svojím vlastným príbehom a sami budete hľadať Benjamina v sebe samom (a nemyslím tým hľadať v sebe Brada Pitta:) ). Mimochodom Bradova charizma a sexappeal sú v tomto filme využité na 110%. Nežnejšiu polovicu divákov zaujmú hlavne scény Benjaminovho zrelého, či mladého veku, kde spolu s Daisy trávia väčšinu času v posteli, či na matraci. Cate Blanchett ako vždy zaujme svojou chladnou krásou a bude vás vábiť hlavne baletnými kreáciami. David Fincher sa rozhodol ísť pomalým tempom k cieľu, kde má každý záber svoju váhu a zvyšuje umeleckú kvalitu filmu. Netreba však zabúdať, že ide o americký film, ktorý sa musí prispôsobiť trhu, a tak často priamočiaro tlačí na emócie diváka, ktoré vďaka Podivnému prípadu Benjamina Buttona vyplávajú na povrch snáď každému. Vyznenie a odkaz filmu je závislý aj od veku diváka a životnom postoji. To však neznamená že 80tníci stratia po filme všetky ilúzie, ba naopak, film má napriek smutnej dojemnosti veľmi optimistický efekt….

Fotogaléria:

Podivný prípad Benjamina Buttona plagát

Šteniatko to nebude....

Obdobie, keď boli rovnako starí

Starký sa učí chodiť

Pán Button si zapína button

poster

Druhá...