Recenzia: Quarantine

Úspešný remake

Tajomný, temný a nervy drásajúci. Tieto tri prídavné mená ma napadnú ako prvé, keď si predstavím scény filmu Karanténa/Quarantine. V poslednom období sa na trhu vyskytlo hneď niekoľko takmer identických kópií hororov, ktoré neniesli značku Hollywood. Tvorcovia doteraz siahali prevažne po tituloch japonskej produkcie (napr. Clona ) avšak tento krát sa niekto rozhodol použiť myšlienku a scenár filmu REC španielskeho režiséra Jaumea Balagueroa. Na rozdiel od ostatných pokusov o tvorbu poameričtěných verzií národných hororových „klasík“, môžeme považovať Karanténu za kvalitatívne veľmi vydarený remake, ktorý sa môže s REC a ostatnými tohtoročnými duchárskymi a zombíckymi snímkami prinajmenšom dôstojne porovnať.
Dej je založený na reportáži Angely Vidal ( Jennifer Carpenter ), ktorá sa má týkať práce hasičov počas nočnej smeny. Vstup je sympatický a nenútený, Angela sa zoznamuje s príjemnejšou stránkou nočného života na požiarnej stanici. Vtedy ešte nikto netuší na čo sa zmení „zo začiatku“ úsmevný dokument. Po bežnom hlásení sa hasiči v sprievode Angely a jej kameramana ocitnú v bytovom dome, v ktorom sa z bytu staršej dámy ozýval zvláštny krik. Všetko je zatiaľ stále v norme ,až do momentu, keď babička vycerí zúbky…..Od tejto dramatickej chvíle dej naberie grády a tep srdca sa ustáli až 5 minút po záverečných titulkách. Všetci ľudia, ktorí sa v tom čase v dome nachádzajú, sa bez varovania a vysvetlenia ocitnú v nepreniknuteľnej karanténe pod hrozbou smrti, v prípade pokusu o únik. V bytovom dome sa okrem strachu, neistoty a paniky šíri ešte niečo iné….
Tento krátko-minutážny film poskytuje všetky prvky dobrého hororu. Pohľad prvej osoby, ktorá drží kameru, sa podobne ako pri katastrofickom Cloverfielde prejavil veľmi efektne a doslova znásobil dramatickosť a realistickosť deja. Pravdupovediac pri Cloverfielde som bol ohromený trochu viac, ale predsa len ide o iné zameranie a kategóriu. Celý film sa prakticky zlieva do jednej veľkej scény, miestami prerušenou vypnutiami resp. pádom kamery. Všetky hrôzy sú servírované bez prekvapenia, divák do poslednej sekundy nevie predvídať kto a ako to schytá, aký pekný zakrvavený kxichtík sa mihne v trasúcom sa svetle kamery. Čo sa týka prejavu ľudských emócii vyzdvihujem výkon Jennifer Carpenter…vrieskala naozaj vierohodne. V Quarantine sa síce vyskytlo niekoľko zbytočných dialógov, ale v princípe pre potreby občasného zvýšenia adrenalínu sa tento remake vidieť oplatí.

Fotogaléria:

Jennifer Carpenter

fuuj pavuuk!!!

treba si dávať pozor na to, čo jeme

temná atmosféra domu

Angela a Jake

strach

hryz do krku

Quarantine