Recenzia: Žena cestovateľa v čase
A aj chlapi budú plakať.
Film je skvelý, a zdá sa, že knižný bestseller, podľa ktorého je kniha napísaná, bude mať asi u nás veľký obrat (v zahraničí už má). I keď je to len jednorázovka (zatiaľ), no od prvej chvíle sa do hlavných postáv neuveriteľne zaľúbite. Ona je dokonalá žena, krásna (až nadprirodzene) a on je šarmantný chlapík (raz 30-tnik raz 40-tnik (približne
) ). Že držíte s nimi od začiatku filmu, si uvedomíte až v závere. Proste som sa rozreval. Ako… tiekli mi slzy a myslel som, že sa prepadnem od hanby … ale je to proste krásny romantický film. A to som plakal len pri Maléne (keď sa hlavná postava vrátila) a Babičke, keď na konci umrela a Barunka to tak krásne a citlivo povedala : „Babička nám umřela“…
Príbeh je jednoduchý. Henry DeTamble (Eric Bana) je knihovníkom v Chicagu a jeho porucha génu mu umožňuje cestovať v čase. Clare (Rachel McAdams) už v detstve stretáva Henryho a stane sa jeho ženou. No keď sa zosobášia, prídu, ako to býva, ďalšie problémy . Prvotný problém je potrat, ktorý im bráni mať dieťa. A nie je to jediný potrat. Popri tom vchádzajú do deja i každodenné problémy, takže sa nezaobíde dej ani bez hádok. Veď žiadna žena by nemala rada, keby jej manžel odchádzal nevedno kam a ani nevedela, kedy tá chvíľa nastane. A tak prekonávajú problémy, ktoré sa hrnú na nich samotných. Až raz uvidia Henryho ja, ktoré pricestovalo z iného času. A vtedy pochopia, že sa stane niečo, čoho sa aj samotný Henry zľakne…
Počas filmu som si ani neuvedomoval niektoré veci, ako kamera a hudba. Ale keďže ma to nerušilo a dej si ma absolútne podmanil, kamera musela byť dobrá (čo keď si retrospektívne spomínam, bola ozaj dobrá, a poukazovala na symboliku, čo sa mi páčilo) a hudba bola jemná. Proste romantická
.
Veľa filmov sa snažilo nabudiť romantický charakter, ale používali iné vyjadrovacie prostriedky. Na dlhý čas sa odmlčali romantické filmy typu Nevesta na úteku, Svadby podľa Mary a ďalšie. Ale teraz sa dá povedať, že sladkosť prišla s niečím novým. Aby divák žil s postavami, aby sa vcítil do ich pozície, aby zažil, aké je to milovať, aby sa vedel dopredu zabezpečiť, a aby sa trápil, keď sa trápi aj postava.
MOJE POCITY:
v kinách neplačem, ale podarilo sa, film vás nejakým svojím vnútrom úplne pohltí, a aj keď viete ako to má skončiť, veríte, že vás niečím prekvapia a že to nebude tak, ako si to vy myslíte
Hodnotenie:


























