Recenzia: 3 sezóny v pekle
Film ocenený tromi Českými levmi
Film získal troch levov za Mužský herecký výkon v hlavnej úlohe, Najlepšiu kameru a Najlepší zvuk. Režisér Tomáš Mašín sa pustil do projektu „životopisného“ filmu o Egonovi Bondym z jeho osobnej autobiografie Prvních deset let. Stojí ale film za toľkú pozornosť? Keď ho prirovnávam k filmom z čias minulých, medzi ktoré patria také legendy ako: Všichni moji blízcí, Musíme si pomáhat, Pelíšky či nevydarený pokus Pupenda, tak film 3 sezón v pekle je veľmi malým doplnkom k týmto filmom z hľadiska histórie. Nie tak ako sa povedalo na novinárskej projekcii. Okrajovo zachytáva udalosti, a to je možno to najšpecifickejšie v tomto filme. Neberie dôraz na udalosti, ale na vnímanie Egona Bondyho – Ivana Heinza ako človeka, ktorý sa v rokoch 50 formoval od proletáru všech zemí, až k úplnému antikomunizmu. Takže by som ani nehodnotil film ako vyrovnávaním si účtov z minulosťou. Skôr by som povedal, že sa snažil priblížiť vývoj jedinca v tomto období na pozadí skutočnosti, do ktorých nezasahuje, ale snaží sa ich využiť.
Ivan Heinz (Kryštof Hádek)utečie z domu, lebo jeho pohľad na otcovu zatrpknutosť mu nie je niečím kóšer. Je predsa mladý a v Československu beží móda marxizmu a leninizmu. Jemu bližší surrealizmus ale verí, že nová doba dovolí po fašistickom režime otvoriť nové možnosti, nové myšlienky. Nevedia, za čo ale bojujú. A tak sa postupne vykryštalizuváva situácia v ČSR. Ale nie len v štáte, ale aj samotnom Ivanovi . Jeho život ako človeka, ktorý si správne užíva, je ale zasiahnutý ženou. Žena, ktorá vidí život v slobode, voľnosti, užívaním si, milovaní a dráždení. Počas vojny prišla o rodičov, bola zranená a nemôže mať deti. Aj napriek týmto skutočnostiam je v otázke sexu k Bondymu odmeraná a len a len dráždi. Po úplnom obsadení ČSR komunistami roku 1948 chce Bondy s Janou (Karolina Gruzska) utiecť. Tak ako väčšina. Ako sa im to podarí, nechávam vážne už na divákovi. Ale tak ako pri mnohých filmoch už vyššie spomenutých, ani tu nebudete bez malej slzy, zlému pocitu a preklínaní tej doby.
Po dobovej stránke nemôžem nič vyčítať. Prepracované interiérové aj exteriérové priestory, dobová nálada. Štýl života je ukázaný tak, ako by ste sa ocitli v danej dobe. V rokoch 47-49. Zvláštny hudobný motív na tu dobu rezko predháňa pocity a následne ich zmiešava s celkovým dojmom. Takže po filmovej stránke skutočne nemožno nič vyčítať. Ale aj tak si na konci filmu poviete, že vám tam niečo celý čas chýbalo. A chýbať vám tu bude klasický český humor. Naraz ako by sa vytratil. Žiadne vety do denníku, ktoré si chcete zapamätať pre ich skvelosť. Proste, to čo tam bolo humorné, a aj v málom, už vo filme akoby raz bolo. A to je to či bude slovenské osadenstvo na to úplne pripravené. Takže, nechystajte sa na českú komédiu, ale skôr drámu, ľúbostný film s dramatickým štýlom.
MOJE POCITY:
Vyronil som na konci aj slzu, trochu pripomenutie a trochu pocítenie straty, neistoty. Ale pekný film a oplatí sa ho isť si pozrieť.
Hodnotenie:



























