Recenzia: Antikrist

Krása zla a kráľovstvo strachu

Lars Von Trier je človek veľkých intelektuálnych schopností, vlastných režisérskych zručností a možno aj osobných psychických porúch a snov, kvôli ktorým zrejme vzniklo mnohé v Antichristovi. Príťažlivosť sebadeštrukcie je prirodzenou funkciou zla, ktorá neustále láka každého z nás, Trier to dokáže zobraziť. Veľa sa o tom rozprávalo už počas festivalu v Cannes 2009 a vyvolalo to nemenší škandál. I to je dôvod, prečo ma film pritiahol, ale značný rešpekt z uvideného, som mal už pred stlačením play …

Snímok je rozdelený do štyroch kapitol: za jeden sa počíta začiatočný Prológ a posledný Epilóg, jadro a podstata diela je vyjadrená vo zvyšných troch: Smútok, Bolesť (Chaos vládne), Zúfalstvo (Gynocída) a Traja žobráci. Celý zážitok nastáva tragédiou manželského páru, kedy ich malý synček, pritiahnutý otvoreným oknom a snežením, padá v noci z okna na ulicu. Matka nezvládne smútok na pohrebe pri pochode s truhlou a odpadáva do katatonického stavu. Preberá sa po mesiaci v nemocnici. Manžel je psychoterapeut, ktorý sa jej hneď od zobudenia venuje najmä po tejto stránke a berie ju domov. Tam, ale posun nálad správnym smerom nenastáva a okolie bytu, hračky a oblečenie dieťaťa tu celú bolesť len umocňuje. Preto sa rozhodne, že ju zoberie na miesto, kde jej strach začal (vrchol pyramídy). Po chvíli sú na ceste na chatu do hlbokého lesa, kde boli minulé leto naposledy so synom.

Postupy pri tvorbe tohto filmu poznáme, ale nikto nevie, čo tým chcel autor povedať. Ani on sám. Možno sa dá vravieť o docielení znepokojenia a neistoty, ktoré ako keby preniesol na diváka. Žiadne konkrétne závery nám nie sú podané, dokonca ani len závery. Dánsky režisér ide síce cestou, zdalo by sa, priamej dejovej línie, ale v skutočnosti je podstata v najhlbšom vnútri každej ľudskej duše a dosť za surova si to „niečo“ z nás ťahá. Je to podané mytologickým, biblickým a zčasti historickým spôsobom rozprávania príbehu. Aj preto taká mysteriózna hmla okolo celého diania („ruka Satana“). Ďalším nepríjemným adjektívom je brutálnosť a hnus v spojení so sexualitou a bolesťou, ktoré rozlíšite okamžite od ostatného, ak sa rozhodnete film pozrieť. Celý čas som očakával, že TERAZ odkryje „deku“ a pod ňou uvidím to, čo najviac vzbudzuje hrôzu. Ale najhoršie, ako povedal jeden múdry pán, je vlastná fantázia a myšlienka, ktorú stvoríme vo vlastnej mysli. A s tou, von Trier pracuje ako vyšpekulovaný psychológ a preklínač. Naťahujúce ruky obáv nad výhrou zla („Nič nemá zmysel“) visia stále nado mnou. Už neviem, čo je realita a kedy začína sen. A potom klinec do nohy. BUM ! Depresia, strach, hnus, realita?

Motív, žena versus muž, sa objavil už v podobných konšteláciách v histórii kinematografie aj civilizácie. Ide o démonizovanie ženstva a jej vypočítavosť. Zhodnoťte sami, niečo na tom možno bude, aj keď ja nerád už len „také úvahy“, ale tisíce rokov sú železom kované a častokrát oprášené.
Film je vskutku jeden veľký škandál, ktorý nevie nik obhájiť a ktorý, podľa nadšencov, nepotrebuje vysvetľovanie. V každom prípade, odlíšenie od iných autorov, ako si väčšina praje, mu vyšlo. Snímok je ovplyvnený japonskou kultúrou, respektíve japonským zmyslom pre horor a je to vidno. Nejde o hudbu, tá je len v prológu, ale o zvuky a neprirodzené zaostrenia na vlasy, oči alebo aj „neopodstatnené“ časti tela. V interview samotný režisér spomína, že miluje horor Kruh.
Na to, aký je tento uzavretý Dán nesmelý, svojráznosť bude mať na mieste, lebo z hercov vypumpoval psychopatické rozpoloženia, najmä u chorobne emotívnej Charlotte Gainsbourg. Tá získala cenu za najlepši herecký ženský výkon v Cannes za rok 2009. Willem Dafoe sa nemusí tiež hanbiť, ale v scenári mal racionálnejšiu postavu. Vo filme nezaznú ani raz mená obidvoch protagonistov. Neoslovujú sa menami.
Človeku po takých projekciach až odľahne, keď vidí hercov ako odpovedajú na rôznych sedeniach na otázky novinárov.
Ak niekto vraví, že film nikdy nebude ako kniha, má možno pravdu, ale určité priblíženie pocitov zažívame práve cez takéto snahy.
Film nieje pre väčšinu diváckeho publika vhodný, nie z dôvodu nepochopenia, ale treba naň žalúdok, zdravší rozum a nie neskoré nočné hodiny.
Kto sa bojí, nech nechodí do lesa. Ja som sa bál a išiel som …

Fotogaléria:

Antichrist

Willem Dafoe

Antikrist

Antikrist

Antikrist

Antikristus

Willem Dafoe, Lars von Trier, Charlotte Gainsbourg

Antichrist

Antichrist poster

Antichrist plagát