Recenzia: Box
Už žiadne tlačidlo nechcem vidieť
Je priam neuveriteľné, ako si to dokázali vo filme rozdeliť, lebo keď už dúfate, že si aspoň na chvíľku oddýchnete, dôjde ďalšia rana, ďalšia situácia a vy stále musíte byť pripútaní k filmu. A keď sa dostanete už k vysvetleniu pointy, spozorniete, je isté, že už vás film isto-iste má a nebránite sa tomu.
Je tu okúzľujúce spracovanie námetu, kde akoby prechádzate pasážami Danteho BK. Na začiatku máte istotu a veríte partnerovi. Čo urobí jeden, druhý to akceptuje a opačne. Dôvera funguje na plné obrátky, aj keď padne veta: „ma nepoznáš“. Ale zato ho pozná lepšie, ako si myslí. Na to je už jednoduché prilepiť geniálny vzťah, lásku a je to podarené. Dáme do toho tretiu osobu, ktorá má možnosť rozhodovať nad životom ľudí. Pomocou krabice. A jedného červeného tlačítka.
Norma a Arthur Lewisovci (Cameron Diaz a James Marsden) žijú so svojím synom Walterom (Sam Oz Stone) v tichej mestskej časti. Jedného dňa k nim zavíta hosť a zanechá predo dvermi krabicu. Arlington Steward (Frank Langella) navštevuje Normu osobne a ponúkne jej 1 milión dolárov. Cash. Podmienky? Tie sú jednoduché. Stačí stlačiť tlačidlo na krabici a peniaze sú vaše. Háčik??? Len maličkosť. Že niekto, koho poznáte, zomrie. A aby to nebolo na Normu a Arthura málo, tak im pripravia aj iné malinké prekvapenia.
Ako som spomínal, napätie by sa dalo krájať. Film vám nedá ani trochu si oddýchnuť a vychutnať si dosýtosti ich vzájomnú lásku. A to bolo také nenaplnenie mojej predstavy. V skratke povedané, americké prostredie roku 1976, americky typické scény, ale neamerický záver. Či?
MOJE POCITY:
Tie pocity boli ozaj zmiešané, a dosť hrôzostrašné, ale v každom prípade je to dobrý film, či už pre ozaj tvrdo zamilovaných, alebo pre ľudí čo majú radi napätie. Len tie červené gombíky nedokážem ani cítiť.
Hodnotenie:




























gba napísal/a:
strasna magorina. zacalo to slubne no potom..vobec som nepochopila tie bludy a na konci som uz zabudla aj na pointu..a vadili mi aj herci- dost o nicom zahrane..ako mne by dost vadilo kebyze dojdem domov a niekto mi sedzi v kuchyni..
18. Jún 2010 v 21:36