Recenzia: Cesta
Iskierka nádeje v mŕtvom svete
Už v týchto dňoch sa v kinách začne premietať film The Road – Cesta. Ak ste typy, ktoré sa radi nechajú uniesť dojímavým príbehom, sprevádzaným melancholickým soundtrackom, tento film je správna voľba. Verím, že aj odolnejším jedincom sa môže pod okom zablisnúť slza po uzretí tohto diela, ktorého námetom je román Cormaca McCarthyho s rovnomenným názvom ( 2006 ). Niet najmenších pochýb, že ocenenie Pulitzerovou cenou za fikciu je naozaj oprávnené. Predpokladá sa , že ani filmová adaptácia neodíde bez nejakej tej sošky.
Snímky o poslednom úsvite ľudstva by sme mohli takmer prehrabávať vidlami, avšak Cesta sa ako jedna z mála svojho žánru určite nestratí. Ešte nikdy som sa nestretol s apokalyptickým filmom, ktorý by sa silou svojho príbehu dokázal zaryť tak hlboko pod kožu.
Dej sa odohráva v presne neidentifikovanom čase a neurčitom mieste. Nepoznáme ani len mená nositeľov príbehu. Všetko je zahalené rúškom tajomstva a jediné čo vieme je , že svet postihla „istá“ katastrofa, ktorá spôsobuje postupné umieranie planéty a ľudstva. Na Zemi už neexistujú zvieratá, všade vidieť posledné vysychajúce stromy, obloha je zatiahnutá popolom a z bohatej ľudskej populácie ostali len občasné kanibalské skupinky. V tomto bezútešnom svete, otca a syna drží pri živote len myšlienka „trocha“ lepšieho sveta na juhu, pri pobreží. Ich putovanie mŕtvou krajinou je charakterizované neznesiteľným chladom, každodenným zápasom o posledné omrvinky jedla a ukrývaním sa pred ľudožrútmi. Cesta za prežitím je chrbtovou kosťou príbehu, ako to u filmoch s podobnou tematikou často býva. Pozadie, emócie a ďalšie motívy vytvárajú z jednoduchej fikcie famózne dielo, ktoré nechá chladným málokoho. Nezvyčajne jednoduché a zároveň mimoriadne vierohodné prostredie vytvára správnu , „šedú“ atmosféru celému filmu. Všadeprítomný klavírny motív, depresívnosť deja ešte umocňuje. Príbeh je rozprávaný veľmi citlivo , pričom dôraz sa kladie predovšetkým na emócie hlavných postáv. Prostredníctvom otca, ktorý žije len pre budúcnosť svojho, nám režisér John Hillcoat predostiera najzákladnejšie ľudské hodnoty. Nebojím sa povedať , že Viggo Mortensen podal svoj životný herecký výkon. Napätie a tajomnosť bude diváka sužovať až do konca. Po záverečných titulkách mu však ostane len veľa nezodpovedaných otázok v myšlienkach a jemné zimomriavky…
MOJE POCITY:
Depresia, smútok, dojatie, pocity nádeje a chuti bojovať…obrovská škála dojmov.
Hodnotenie:



























gba napísal/a:
rodicovska laska hory prenasa! smutny to pribeh hadam ludstvo necaka podobnu udel. pocity take iste len v poslednej dobe vsetky filmy koncia takto a ja by som rada vedela ako to skonci aj po zaverecnych titulkach:-)
16. Júl 2010 v 11:11
mato napísal/a:
Film som si pozrel, zbytočná strata času! Apokalyptické filmy som už videl asi všetky ale tento je z nich asi najväčší nepodarok, síce viem že je to príbeh o ocovi a synovi ale aj tak NA NIČ ale šak kto má rád filmy v ktorých sa nič nedeje nech sa páči strata času !
a film je stále o tom jednom a istom o NIČOM
1. September 2011 v 23:52
karol napísal/a:
Mne sa velmi pacil…
19. Január 2012 v 18:36
karol napísal/a:
Este dodam: skvely pohlad na to co vsetko clovek dokaze urobit aby prezil.
19. Január 2012 v 18:39