Recenzia: Chlapec A

Jemné pokrytectvo a pomsta

Film som si pozrel dvakrát. Nie preto, žeby som si ho nejak veľmi obľúbil, ale po čase mi vypadlo množstvo záberov, pocitov a myšlienok, ktoré ma vo filme sprevádzali a chcel som ich získať späť. A tak mi neostáva nič iné len pozerať a písať. Čím ma ale film nadchol? Tým, že ako bytosť, sám o sebe si dávam otázku, či by som dokázal odpustiť. A stále to neviem.

Eric Wilson sa dostáva do nového mesta, a jeho dlhodobý tútor Terry je s ním tam, kam sa len pohne. Pomáha mu, ako sa len dá, aby sa začlenil do spoločnosti. Prečo sa má ale 21 ročný mladík začleniť tam, kde vyrastal? Táto otázka vám začne štekliť bunky mozgovej kôry.
Eric si musí vymyslieť nové meno (Jack Burridge) a Terry mu nachádza novú prácu, nové ubytovanie a telefonujú vždy, keď potrebuje poradiť. V práci si nachádza nových priateľov (Chrisa a Dejva), zamiluje sa do „Bielej veľryby“ Michelle, účtovníčky z firmy. Raz sa večer stretávajú všetci zamestnanci v podniku, kde Michelle Jackovi dáva „kopačky“, a Jack predvádza e-čkový tanec na parkete. Tým ale len začína kolotoč nových udalostí a otázok…
Film v sebe skrýva odpoveď na otázku, čo robiť. Čo robiť ak som…, čo robiť ak je a čo robiť, ak sa to stalo. Ak sa niekto teší na nádherné zábery, tvrdé dejové napätie, ktoré rastie každou chvíľou, tak nech si radšej vyberie Underworld 3. Tu je napätie psychické, tu je krása skrytá v niečom inom. Ináč si všimnite na filme jednu vec. Aj Michelle aj Jack sú na niektorých záberoch totálne dokonalí a na niektorých ako taká malá filmová hrôza. Nechápem, ako to dokázali. Sú až tak herecky zdatní? Alebo za to môže réžia. Pozrite si sami… a nájdete aj iné odpovede.

Fotogaléria:

To je u niekoho bývať čo??

Jack a biela veľryba

plagat

plagat

Terry a Jack.

Njdem si pokoj na duši? Asi nie čo?