Francúzsko boduje komédiami
Bazil (Dany Boon) je jednoduchý chlapík v stredných rokoch. Robí vo video a DVD požičovni, kde ho jednu noc, pri jeho zvedavosti zasiahne „guľka“ zo zbrane, ktorá spadla na zem. A tak stoja lekári nad rozhodnutím, či ho nechajú žiť s ňou, alebo bez nej. Nič neobvyklé, povedal by si niekto, že bože čo na tomto môže byť už len dobré. Ale keby si o to hnusným spôsobom nehodili na operačnej sále mincou, a nevyhral by návrh sestričky, nechať ho žiť s guľkou v hlave, tak by som s týmto nezačal
. Tak sa po čase navracia do svojho života a zisťuje, že v prenajatom byte už nebýva, prácu už nemá, a jediné čo sa mu dostane do ruky, je náboj, ktorým bol zasiahnutý. A niekde tu začína príbeh o pomste(režisér dosť ostro, ale cez humor, celý čas hovorí o hlúposti zbrojenia). Pomste dvom zdrojovým spoločnostiam, ktoré na to, že ma náboj v hlave odpovedia spokojným hlasom, že nech je rád, že má od nich talizman. Na ulici sa stretáva s Placardom (Jean-Pierre Marielle), ktorý sa ho ujme a zoberie ho so sebou k svojej rodine. Rodine „ľudí“, ktorý skončili na ulici. O všetkých sa stará dobrá „mama“ Tambouilie (Yolande Moreau), ktorú postretol strašný osud. Bola s dcérou v zrkadlovom háji, a tam sa jej dcéra stratila. Už nikdy ju nenašla. Smutný príbeh, ale keď to povedia v polovici filmu, kde už sa len pri jednoduchom pohľade Bazila smejete, tak vyznieva tento príbeh ako čerešnička na torte. A či sa mu podarí pomstiť sa obom majiteľom zbrojovky? Nie je to americký film, ale ako povedal Jean-Pierre Jeunet, vykráda všetko čo sa mu páči. Okorení to a do príbehu vsunie na najvhodnejšie miesto. Takže, pomsta je nie len sladká, ale aj dobre zábavná.
Kamera sa bude zdať miestami neprofesionálna. Ale nie z dôvodu chyby, nepresností, zlého zobrazenia, či zapochybovania kameramana. Ale z dôvodu, že je to nie je americký film, ale je to stále náš európsky film. Kamera sa mi javila skoro ako vo filme Taxi, taxi. A hudba…uf, rytmická, na mieste, vypĺňala tiché miesta, a to čo bolo najlepšie, mala stále rámec tichého podtónu. Jednoducho napíšem : „Choďte do kina na film Galimatiáš “. Dopísal by som aj, že ak sa vám nebude páčiť tak vám vrátim peniaze, ale istota je istota
Takže, žiadne vracanie peňazí nebude
.
MOJE POCITY:
Komédia, ktorá vie rozpumpovať bránicu naplno.
Hodnotenie:



















