Recenzia: Koncert

“Ruský” protiruský film.

Andrej Simoniovich Filipov bol jeden z najznámejších dirigentov Bolšoje (rusky národný orchester). No ako to v bývalých krajinách patriacich pod ZSSR chodilo, netreba veľmi poukazovať… Andrej mal pokrokové myslenie. Pokrokom znamenalo už len to, že je človek ľudský. Andrej kryl židov v orchestri, a tak nie len jeho, ale aj jeho priateľov bez straníckej príslušnosti vyhodili. Teraz upratuje v divadle a do rúk sa mu dostáva posledná šanca. Splniť sen nie len ten svoj, ale aj celého orchestra. Sám vie, že cesta je zložitá. No musí ju dokončiť. Tak v priebehu dvoch týždňov zoskladáva svoj starý orchester, ktorý je pripravený zahrať v parížskom Chatelet Theater. Ale sú po toľkom období schopní odohrať svoje partitúry aj muzikanti?
Film je ladený do podoby tvrdej Rusy, v ktorej žijú ľudia, ktorí nie sú len hajzlíkmi v tomto svete. Ale nezabúdajú, že predať sa je omnoho lepšie ako živoriť. A tak je humorným spôsobom vykreslená nie len Rus samotná, ale aj vzťahy medzi ľuďmi a ich neustále zatienenými myšlienkami. Kto iný ako rusi môžu najlepšie ukázať ako to u nich chodilo a ako to ozaj bolo. Popri krásnym hudobným zážitkom, napr husľového koncertu D dur od Čajkovského je vo filme aj pár chyb, takých chybičiek, alebo lepšie napísané, nesúlade zábery s filmom. Ďalšia vec bol veľmi rýchly spád…popri dokonalom hudobnom diele ide zvukový záznam, ktorý nám opisuje čo sa stalo a ako to všetko bolo. Žiaľ myšlienka sa stráca a v obraze Vám ostane … ozaj nedomyslený záber z Gulagu. No chybička sa môže vždy „vloudit“.

Fotogaléria:

Tak začína cesta ... niekedy je potrebná obeta ...

Komunizmus vecne živý ...

Tak Ty dievučka neveríš, že ja hudobník?

Stačí par tónov ... a violončelu každý podľahne.