Recenzia: Mamas & Papas

Niekedy málo je viac.

Režisérka Alice Nellis zobral do svojich rúk veľmi ťažkú úlohu. Už dávno som si aj ja uvedomil(popri pozeraniu filmov), že nie je možné sa venovať mnohým témam naraz, a že podstatná myšlienka filmu utečie ako vánok. Stalo sa to aj v tomto filme, kde sa rozoberajú štyri životy partnerov, do každého nakukneme, každý je akosi prepojený, každý nesie bolestný „kríž“, ale ani jeden nie je vypovedaný do nejakého múdreho záveru. Asi by som odporúčal urobiť dva filmy, ktoré by sa venovali dvom rovinám a urobiť to na spôsob Taranttina. To ale musí autora napadnúť už dopredu, lebo počas filmu je zložité prerábať a domýšľať scény. A tak ako dobre začínal film, tak veľmi zle končil. Po hodine sa samotný film zdal už dlhý a väčšina určite čakala, že niekde tam bude koniec, ale nie. Išlo to ďalej a ďalej. A vtedy urobila režisérka to, čo režisérky zväčšia robia. Nahodila tému, ktorá príde viacerým absurdná a vie že vyznie dosť zábavne. Proste do nudného prostredia hodila pasáž zo psychológie. Na tom sme sa dostatočne zabavili, ale opäť to pokračovalo do … sa to nedá ani napísať. Film nie je na jednej strane ani úplne umelecký, na druhej strane nebude to ani film „českého leta“(ten už obsadili Ženy v pokušení).
Páči sa mi herecké vystúpenie Zuzany Bydžovskej, ktorá dala do toho nejaký nádych, aby sme nečakali naj film, ale hrajme to ako nám to ukazuje život. Naproti tomu musím absolútne odmietnuť herecké vystúpenie Zuzany Krónerovej. To čo predviedla bola doslovne úbohosť. V tej chvíli som si spomenul na Soňu Valentovú a film Oko ve zdi. Myslím, že už skončilo obdobie, kedy Česi volali Slovákov, aby im chodili hrávať do filmov. Tam sa už dostanú len ozajstné slovenské „hviezdy“.

Fotogaléria:

Já to proste nechci. A aj tak te pošlu k háji.

Zabudnúť sa nedá. Vo vode sa narodíme, vo vode vidíme to, čo nás tu drží.

Snaha nestačí. A potom príde to peklo.

To nie sú problémy. To je život.

Myslíš že to pôjde od začiatku? Myslím, že nie.