Recenzia: Na hrane temnoty

Gibson tentokrát nezáživne

Mela Gibsona sme v podobnej polohe už videli, a tak sme si to teraz mohli zopakovať na dôchodcovský spôsob. Mel je aj po rokoch stále svižný, obratný, ale v spojení s nepriehľadnou prepracovanosťou tohto filmu je to jediné, čo môže vo filme zaujať. Detailný thriller je totiž nudný a témou aspoň pre mňa nezaujímavý.

Detektívovi Thomasovi Cravenovi (Mel Gibson) sa vracia domov jeho dcéra, no radosť netrvá dlho. Pred dverami ich domu ju niekto chladnokrvne odstrelí. Tom je v šoku, pretože si myslí, že útok bol namierený na neho. Ako sa viac zamotáva do tohto prípadu, zisťuje, že pravda je úplne niekde inde. Dcéra nebola normálnou stážistkou vo federálnej spoločnosti, ale namočila sa do niečoho veľkého, politického a temného. Tom sa tak dostáva pri vyšetrovaní k utajeným informáciám, stretáva mnoho veľkých hláv, dokonca aj senátora spojených štátov, ktorý tiež skrýva mnoho tajomstiev.

Celý príbeh je spletitou ukážkou toho, že všetkého veľa škodí. Mnoho vedľajších postáv, nepodstatných scén,dialógov prispievajú k nezáživnosti filmu. Filmársky je to natočené poctivo no až príliš tradične, kde sa hodí spojenie “klasická kriminálka”. Téma ale môže niekoho zaujať a ten dotyčný si určite potom rád počká na záver a nebude to mať chuť zabaliť v polke filmu ako ja. Toto neudržanie divákovej pozornosti je asi najväčším mínusom filmu. A pritom to nie je Melova chyba. Režisér zrejme nechcel experimentovať s novými postupmi, no neuspel ani v akčnosti a temnote, ktorú by som trochu čakal. Takto ostal len na hrane driemot…

Fotogaléria:

Mel Gibson to nie je

Mel Gibson s pištoľou

Mel Gibson s mrtvolou

Mel Gibson v kabáte

Na hrane temnoty plagát

Mel Gibson s telefónom