Recenzia: Pevné puto

Hlasy zo záhrobia

Hneď na úvod treba poznamenať , že snímka Pevné puto sa naprosto vymyká všetkým doterajším filmovým koncepciám . Rok 2009 bol rokom ktorý priniesol do kinematografie veľké množstvo inovácii hlavne v relácii s technológiou a efektmi. Jeden z top hollywoodskych režisérov týmto filmom dokázal , že hranica originality sa dá posúvať aj opačným smerom. Nebudeme však neprimerane vyzdvihovať tvorcu Pána Prsteňov a „comebacku“ najslávnejšej gorily King-Konga. Hlavná myšlienka tohto malého-veľkého diela sa zrodila v románe autorky Alice Sebold, od ktorej Jackson kúpil práva už pred 10 rokmi ale priestor na jeho sfilmovanie dostal až teraz.

Príbeh samotný je v princípe veľmi jednoduchý, rovnaký scenár sa v reálnom svete odohral už určite bezpočetne veľa krát. Píše sa rok 1973 a v malom americkom meste prebieha ničím rušený život rodiny Salmonových. Nič sa nevymyká normálu a Salmonovci v podaní Marka Walhberga a Rachel Weisz riešia každodenné problémy pri výchove svojich troch detí. Príjemná rutina sa ma však čoskoro narušiť, keď sa do mesta nasťahuje samotné zlo stvárnené v Georgovi Harveym, nenápadnom susedovi od vedľa . Na pohľad jednoduchý človek, ale vo vnútri v ňom drieme beštiálny a mimoriadne vypočítavý vrah s úchylkou vo vraždení malých dievčat. Spomínaný bežný kolotoč života sa naruší, keď si vrah nájde svoju ďalšiu obed práve v jednej zo Salmonových dievčat, Susie. Ale, ak v jednej dimenzii sa ľudský život skončí, v druhej zase môže začať. Rozprávačkou je Susie Salmon, ktorá bola zavraždená 6.12.1973, avšak stále žije ( aj keď niekde inde ), aby mohla vyrozprávať svoj smutný a dojímavý príbeh.

Pevné puto je mimoriadne špecifické dielo , ktoré balancuje medzi drámou, thrillerom , hororom a lyrickým fantasy. Práve jeho obtiažné zaradenie, robí z tohto filmu lákavý kúsok pre širšiu masu divákov. Jackson prináša veľké množstvo motívov a ich zaujímavými kombináciami vytvára úplne nové dimenzie. Ešte nikdy sme sa nepozreli na „druhý“ svet štýlom ,aký ponúka Pevné puto. Jackson prichádza s otázkami ako „Čo sa stane s našou dušou , keď telo zomrie?“, „ Môže na svete fungovať osudová spravodlivosť?“, „Existuje hranica, ktorú by láska rodiča k svojmu dieťaťu nemohla prekonať?“. Stretávame sa s mnohými kontrastujúcimi motívmi prebiehajúcimi na pozadí dojímavého osudu mladého dievčaťa , ktoré v sebe nájde silu a aj po smrti si splní svoj sen. Sila príbehu a jeho estetické prevedenie vás nechá v myšlienkach aj niekoľko hodín po uzretí tohto filmu. Z môjho subjektívneho pohľadu, aj keď sa snažím byť čo najviac objektívny, nachádzam len veľmi málo prvkov ktoré by sa snímke dali vytknúť a nestoja ani za zmienku. Naopak nedá mi to nevyzdvihnúť výkony hlavných postáv. Mark Walhberg, ktorý sa v minulosti objavoval skôr v akčných filmoch a thrilleroch, predviedol skvelý a uveriteľný výkon v úlohe otca , ktorý sa vzdá úplne všetkého, len aby duša jeho dcéry našla pokoj a našiel spravodlivosť. Avšak práve modré oči a nevinný úsmev mladej írskej herečky Soirse Ronan, vytvorili z filmu to , čo sa od neho očakávalo. Dovolím si povedať , že za svoj výkon v Lovely Bones by si určite zaslúžila minimálne nomináciu na Oskara.

Neviem, akou bodkou by som túto recenziu dokončil. Nad dimenziami a otázkami tohto príbehu by sa dalo ešte veľmi dlho diskutovať. Jacksonova hra s našimi emóciami nenechá určite niekoho z nás chladnými…

Fotogaléria:

Pevné puto

Pevné puto

Pevné puto

Susie Salmon

Pevné puto

Lovely Bones

Lovely Bones

Lovely Bones