Odvážny český film
Netradičný pohľad na život mladých manželov v Protektoráte Čiech a Moravy. Známe problémy vzťahu sa v dôsledku 2. svetovej vojny menia na existenčné a pre nás nepredstaviteľné. Netradične natočený dobový film ale pôsobí moderne a nečesky, čo je momentálne výhrou.
Píše sa rok 1938 a rozhlasový reportér Emil Vrbata (Marek Daniel) a herečka Hana (Jana Plodková) sú manželia. Hanina kariéra stúpa a Emil začína žiarliť, pretože sa okolo jeho krásnej manželky objavujú úspešní muži. Situácia sa však obráti vďaka židovskému pôvodu Hany, ktorá sa zrazu ocitá v nechcenom “ochrannom” domácom väzení. Židia začínajú byť utlačovaní a prakticky nemajú na nič právo, kdežto Emilovi sa začína ako reportérovi rozhlasu dariť. Rozhlas má však moc a moc majú nacisti… Emil sa začína meniť a okolie s ním. Láska medzi ním a Hanou sa podrobí ťažkej skúške. Drámu v ich živote rozohrá i atentát na Reinharda Heydricha…
Protektor zobrazuje komorne, dobovo no štýlovo kus nešťastných česko-slovenských dejín, kde dôležitú časť zohráva statická filmovosť a poňatie réžie, ktorá dáva filmu iný rozmer. Zaujme už na začiatku, kde spolu s hudbou vytvoria nevídanú atmosféru. Tá upadne trochu do stereotypu v druhej časti filmu, ktorá je slabšia a málo dynamická, napriek scénam unikania hlavného hrdinu. Komornosť tu absolútne nevadí. Dráma je o to silnejšia, keď cítite že von vlastne nemôžete rovnako ako Hana a stovky tisíc ďalších Židov. Na pochopenie situácie v spoločnosti vám postačia dialógy Emila s nadriadeným Tomekom (Richard Stanke), ktorý hrá svoju najlepšiu postavu, čo možno potvrdzuje fakt, že svine sa hrajú lepšie ako kladné postavy. Na konci vás do sedadla posadí pointa, ktorá je aj skvelo natočená a dosvedčí vyspelosť režiséra Najbrta.
MOJE POCITY:
iný pohľad na dobu v protektoráte, odvážny film, ktorý ale v druhej polovici trochu stráca na sile, aby ju v závere opäť získal
Hodnotenie:




















