Recenzia: Serious Man

Neseriózne o ni(e)čom

Pri ďalšom zážitku z dielne Ethan – Joel, alebo lepšie, takmer dvojhodinovom prežitku, je ťažké hovoriť na tému pocity z filmu. Autori sa snažia svoju taktiku lámať na niečo nepochopiteľné. Nechcú viesť svoj známy rukopis po osvedčenej priamke, ale púšťajú sa na cestičky nejasného experimentu, ktoré nemajú žiadne označenia a z ktorých sa nejeden divák nedokáže vrátiť aspoň na nie slepú cestu tretej triedy. Nejakú pravdepopodobnosť málinko odkryl trailer, ale i tak sa jednalo o drzejšie podávanie.

Ani fanúšikom Coenovcom sa nič len tak nedarovalo a publiku sa odkryl pozliepaný kus, za ktorého zloženie v celok sa tvorcom otvárajú šampanské a brány červených kobercov. Už pred natočením bol možno známy fakt z nepoučenia sa, ako hlavnej línie a osobného nešťastia. Takže ČO ešte ako-tak máme, ale AKO sa vytratilo. Aj v Burn After Reading išlo o niečo toho druhu, ale tam sa im to podarilo dosiahnúť jednotlivými stretmi dejov hrdinov. Tu sa to NE a NEdarí.

Že sa jedná o židovskú komunitu nám načrtáva intro scéna (možno najjasnejší záblesk filmu) a následný kolotoč okolo židovskej komunity na čele s Larrym. Larry Gopnik ( Michael Stuhlbarg) je profesorom fyziky na univerzite Stredozápadu USA a dozvedá sa, že ho žena opúšťa s jeho známym, ktorý je rozhodnejší ako Larry, ale trochu zvláštny. A potom sa už spúšťa kontajner nejasnosti a špiny na hlavu Larryho. Sympatizovanie k hlavnému hrdinovi je na mieste, aj napriek jeho slabším schopnostiam prežiť. Kamera, herecké dianie, záblesky skrytého Coenovského humoru a svojím spôsobom, ale veľmi svojím spôsobom, originalita, sa minimálnym zlomkom podpísali pod všeobecnú kvalitu a pocit.
Bratia buď určite vedia, že miesto pre experiment sa dá vytvoriť rýchlo, ale ešte rýchlejšie sa potom pri nespoznaní výsledku hľadá vinník.. Palica je veru až príliš veľká a drsná, ale s jedlom rastie chuť, hlavne ak máme na mieste v tanieri hneď dve hlavy. Podarilo sa jedine, a to, ak chceli, aby sa pri filme nezakoplo ani o jeden výraznejši význam, myšlienku, niečo uvedomovania-hodné. Niečo sa už už rysovalo, ale vzápätí s ďalším strihom sa všetko ztratilo, ale ešte nevyšumelo.

Predstavme si, že sedíme u doktora, ktorý nám pustí látku do nášho tela o potom hneď prenesie, že sa jedná aj tak o placebo. Kde som to prišiel ? Vyliečil som sa ? Bol som chorý?, povedal by som si. Vyrušiť nás v živote môže hocijaký debil, ale neskrývané prekvapenie nám zlepšiť odpovede nepomôže. Vždy som sa snažil pozerať na veci čo najmenej nezvyčajne a brať veci aké sú. Na druhej strane život naučil aj to, že niektoré košele sa len veľmi ťažko navliekajú a hlavne, neskôr nenosia. A táto mala spočiatku lesklý materiál, trochu väčšiu veľkosť a farby, na ktoré som mal úsilie pristúpiť. Mňa nenadchla, nakoniec sa dopredala za akciovú cenu chlapovi síce bez vkusu, ale s Porsche pred barákom.

Ako hovorí jedna z uchopiteľných tém filmu, koho to zaujíma, čo sa s ňou stalo … (Who cares ?). Buď zo mňa spravili blbca, alebo som blbec aj bez nich. Možno práve vyvolať túto dilemu mali na mysli, aj keď jej pôsobnosť je postrádateľná a zmizne s prvým zívnutím.

Fotogaléria:

Seriózny pán

Seriózny muž

Serious man

Serious man

Serious man plagát

Serious man