Recenzia: Škola života

Viem si predstaviť aj lepšiu školu

Film vznikol na základe memoárov Lynn Barber, ktoré do scenárovej podoby upravil Nick Hornby. Škoda len, že sa réžie ujala Lone Scherfig, i keď proti ženám nič nemám, ale niekdajšia realita bola úplne zabednená a zaškatuľkovaná. Prvoradý bol len pocit lásky, ktorý bez ozajstnej reality nie je možné v tomto filme navodiť. Následne až časom dochádzajú aj iné prvky, ktoré nenechávajú dej len chabým rozprávaním jedného nudného života, kedy dievča objavuje svet, ale robí ho zaujímavým. Takže veci ako frázy o prvom milovaní, začiatky fajčenia a myslenia si, že to čo robím je správne, lebo to tak cítim, vystrieda celkom iný pocit. A naraz je koniec filmu a vy nemáte dostatok času, aby ste si počas titulkov veľa veci premysleli, ktoré sa vám spätne navracajú. Takže je možné aj povedať, že klasické štylistické dejové rozmiestnenie je úplne narušené. A tým sa vytratil trochu zážitok z filmu. No zážitok ako zážitok, len si viem predstaviť omnoho lepšie spracovanie tohto príbehu, keďže podobných motívov bolo strašne veľa.
Carey Mulligan získala za postavu Jenny niekoľko ocenení. Mnohí fanúšikovia hovorili o úžasnom hereckom prevedení Petra Sarsgaarda. Ale len herecký výkon Alfreda Molinu vo vedľajšej úlohe sa mi páčil. Dokázal zahrať svoju postavu nie najdokonalejšie, ale celkom presvedčivo spolu s Cara Seymourovou. Kamerovo mali veľa nádherných záberov, ktoré im ozaj závidím, ale nedokonalosť kina nám znehodnotila film, kedy dva krát po 10 minút skákal obraz ako najatý.

Fotogaléria:

Keď to rodičia pokašlú.

Aká je láska sladká.

Rozhodnutie čaká každého.

To je žena :D

Či Dunaj a i Seville, stále je to predsa len krásne.

Paris, bonne journée Paris, počuť až sem harmoniku ...

Každej žene to treba ukázať polopatisticky a použiť na začiatok pomôcku :D

img_7426