Nikdy neviete čo je len sen a čo skutočnosť
Relatívne vyčerpané námety na dobrý horor priniesli nový trend. Kombinácia reálnych výpovedí, zopár akože „autentických“ záberov a ľahšia hra s psychikou bežného diváka vytvorila formát , aký sme už mali možnosť vidieť pri Paranormal aktivity.
Základná otázka „čomu veríte vy“ je nastolená hneď na začiatku v krátkom melodramatickom príhovore Mili Jovovich. Verím , že viacero jedincov táto otázka hrýzla aj po predstavení a po príchode z kina sadli za počítač a začali trochu pátrať po ozajstnej autenticite snímky. Ako bolo spomenuté v danom príhovore „niektoré zábery sú naozaj znepokojujúce“, výsledok môjho pátrania niesol podobné znaky. O udalostiach v Alijaškom mestečku Nome v roku 2000 je napriek rozsahu prípadu pramálo informácii. Domnievam sa, že zmiznutie niekoľkých osôb a časté návštevy FBI v danej oblasti boli nafúknuté do neprimeraných rozmerov a poskytli priestor pre celkom slušný zisk za film , ktorý zhltol minimálny rozpočet.
Každopádne sme tu preto, aby sme hodnotili predovšetkým film samotný. Napriek tomu, že nad reálnosťou príbehu visí veľký otáznik, režisérovi Olatunde Osunsamni sa podarilo vytvoriť veľmi pútavý a desivý horor. Myslím , že by bolo na mieste trochu načrtnúť dej. Štvrtý druh je najvyšší stupeň stretu pozemšťanov a mimozemšťanov. Na rozdiel od Spielbergovho Stretnutia tretieho druhu však nepôjde o žiadnu idilku, pri ktorých sa za dojímavej hudby dotýkajú prsty príslušníkov rôznych civilizácii. Tento krát sa zeleni mužíčkovia vkradnú v noci do vašej spálne, unesú vás do svojej vesmírnej lode a až do rána tam na vašom tele robia všelijaké „prasačinky“. Ráno sa však zobudíte iba s blbým pocitom a modrinou , ktorú ste pred spaním nemali. Mnou odľahčený scenár sa údajne pomerne často vyskytoval v roku 2000 v odrezanom meste Nome na Alijaške. Psychologička Dr. Abigail Taylorová, po tragickej smrti svojho manžela, hľadá útechu v pokračovaní jeho práce. V meste sa vyskytuje viacero osôb , ktoré trpia zlým spánkom a desivými snami. Všetky príznaky sú na vlas rovnaké. Hypnózou sa pokúsi zistiť detaily o snoch svojich pacientov avšak zistuje , že príšerné scény sa neodohrávajú len v ich podvedomí….
Vyššie spomínaná syntéza reálnych záberov a ich štandardných scén vytvorila dojem silnej autenticity. Divák si ani nevšimne , že opierky sedadla zviera stále silnejšie a zabúda jesť svoje nachos. Príbeh sa postupne vyhrocuje , a momentov kedy sa strhlo celé kino ( občasne sa vo vzduchu ocitli nejake pukance ) sa začalo hromadiť. Rúško tajomstva odrýva nové zaujímavé skutočnosti a viacero postáv sa vyskytuje v hraničnej situácii. V tejto súvislosti vyzdvihujem vierohodné výkony Milly Jovovich a Willa Pattona , ktorý sa predstavil v úlohe neveriaceho detektíva Augusta. Veľmi slušne a napínavo koncipovaný hororový príbeh si pozornosť určite zaslúži. Napriek tomu, nie som veľkým fanúšikom manipulácie s divákovou mysľou formou označovania „táto udalosť sa na 100% stala“…
MOJE POCITY:
Mráz po chrbte behal stále,ale príbehov “možno” podľa skutočnej udalosti by aj stačilo.
Hodnotenie:






















gba napísal/a:
ja som sa bala dost ale paranormal bol lepsi pri nom som mala strach jak v zivote:D ked idem spat tak obcas este cekujem ci niaky monster neni pri mojej posteli aby ma nahodou nechytil za nohu a neodtiahol do sklepa:D
stvrty druh mi troska pripominal akty x muldera tm tusim tiez uniesli a robili na nom prasacinky:D uz si to nepamatam. ale neverim tomu, bo ved vsetko je sledovane satelitmi. hadam by si niekto vsimol kebyze nam nad panelakom pristane ufo a zacne cucat ludi..
20. Marec 2010 v 10:53