Recenzia: Vrahúni

Táto dvojica nefunguje

Toto leto sme tu už mali komédiu s podobnou témou, avšak Killers sú len slabučkým odvarom predošlých kúskov. Namiesto lukratívnych miest tu stojí za mienku len azúrové Nice a o nejakej podarenej alebo aspoň veľkolepej akcii tu nemôže byť ani reč.

Ashton Kutcher, ktorý to celé pripravil a obsadil sa do hlavnej role, sa (opäť) nepodarene zasadil do úlohy tajného špióna Spencera, ktorý sa z ničoho-nič zamiluje do zakomplexovanej blondíny Jen (Katherine Heigl). Jeho minulosť ho však po rokoch dobehne a celý raj na zemi sa začne meniť na peklo. Jedine nezabudnuteľné schopnosti a spoločnosť jeho ukričanej ženy dokážu odstrániť nepredvídané problémy v podaní tajných zabijakov. V príbehu sa posúvame po mesiacoch ba aj po rokoch dopredu, akoby sme sledovali ságu z rodiny Aimsových. Ich spoločné scény sú stále o tom istom. Pochytia sa na maličkosti, ktorú začnú rozoberať ako v sitcome a keď im už dôjde šťava, Jen vypúli oči a začne kričať. Jedine týmto spôsobom máme možnosť poznať ich rodinný život a len takto sa ako tak postupne vykreslia tieto postavy. Ostatné je len o súbojoch a smerovaní k priehľadnej pointe, ktorá snáď neprekvapí ani zaostalejších jedincov.

Robert Luketic sa ako režisér nemusel veľmi namáhať, nebolo tu toho veľa, čo by mohol pokaziť. Ashton Kutcher a Katherine Heigl možno nehrali vzhľadom na žáner až tak katastrofálne, ale jednoducho nefungovala chémia a neverili ste, že sa majú radi, nie to ľúbia. Iná káva bola pri dvojici Tom Selleck a Catherine O’Hara. Ich postavy síce veľa vody nenamútili ale bavili a dali tomu akúsi dôstojnosť (napriek tomu, že Catherine tú hrá úspešnú alkoholičku). Slabý film do kina veľa ľudí nepriláka, no konkurencia filmových sračiek(!) je tak veľká, že si vyberať jednoducho nemôžete. Vrahúni ale určite pasujú ako hlavný sobotný ťahák v televízii, kde poslúžia dokonale a dokonca ich môžeme odporúčať.

Fotogaléria:

Killers

Vrahúni su vrahovia

Vrahúni