Recenzia: Zelená zóna
Rozporuplný, ale stále Greengrass
Green Zone je skoro-politická dráma s prvkami thrilleru, pretože je tam jeden výbuch, jedna bitka a jeden pád vrtuľníka a všetko je v ukážke. Že to ide Paulovi Greengrassovi strihať vo dne v noci a pohybovať kamerou, ak to pre tempo a napätie treba, som zistil pri Lete č. 93, pri ktorom som stál ako na koncerte rock-n-rollovej skupiny. Všeobecne mám rád jeho prácu, lebo dokáže to, čo dokáže. No a pri uzretí mena režiséra a herca, že sa pôjde do Iraku (teda do Maroka) a Damon bude vojakom, prestala „veškerá legrace“. Asi som nebol sám, kto mal z toho podobný feeling. Green Zone nie je film Bournov mýtus a ani ho veľa nespája s titulom “akčný”.
Toto je príbeh amerického dôstojníka Roya Millera (Matt Damon), ktorého zaujímajú dôvody, prečo vojna v Iraku v roku 2003 naberá taký smer. Po zbraniach hromadného ničenia ani chýru, iba slychu, navyše na úteku ostal iracký generál (mimochodom správny chlap), ktorý má len 2 možnosti. Dohoda s druhou stranou alebo hrdinský boj na smrť. Určite sa nechce vzdať alebo inak uľahčiť situáciu Američanom. Do deja sa dostáva hneď v začiatkoch pochybnosť o informáciach CIA, ich zdrojov a z toho dôvodu sa na jednom brehu vynoria dve odlišné strany. Jedna je politika pokrivených chrbtov a druhá neveriacky krutí hlavou nad realitou a svojou naivitou. A začína naháňačka oboch strán po nezvestnom vojenskom veliteľovi. Prvých desať minút malo povedať ako bude, čo to bude a tak aj bolo, aj nebolo. Lebo po úvode som stále očakával ďalší rozpor, a ten sa nekonal. Mini zápletka s hľadaním irackého generála sa zdala už v úvode ako nedopečené kura. Scenár, scenár a scenár. A námet. Nie, že by bol zlý, ale chýba mu svojská atraktívnosť. Tak si poviete: „Čo už ?!“, a ide sa točiť s tým, čo máme. A veru ten Greengrass vie pritlačiť na pílu, tak aby ju neohol, ale o zázrakoch sa rozprávať nedá. Načasovanie príbehu resp. orientácia je ďalším terčom, lebo všetci už o tomto vieme všetko a keď nevieme, tvárime sa, že vieme. Ďalšie dvere s pravdou sa rozleteli, ale bez uznania a potlesku.
Technické veci sú zvládnuté, aj detaily ako sledovanie tvárí a zábery očí sú dobre čitateľné, slová k ním nie je treba, ale tej akcie nepribúda a každou minútou sa to zaobľuje do niečoho ako bola Tlmočníčka s Nicole Kidman alebo zopár vládnych filmov s Gene Hackmanom, Denzelom Washingtonom alebo Willom Smithom, lenže ani tam sa film nedostáva a nedostane. Výstroj majú vojaci peknú, zbrane štýlové, aj autá, tanky, dokonca obrovské scény s veľkým počtom ľudí je fajn nakrátko odsledovať, ale Black Hawk Down to nie je. O hlavnom hrdinovi nevieme nič povedať, len to že je klasický kladný a zásadový hero, ktorý sa ťažšie uverí.
Najzaujímavejšie aj cez to všetko ostáva fakt, že nemôžem hodnotiť len priemernou známkou. Film neponúka žiadnu úvahu, je zle naplánovaný a prebytočný, ALE tej málo akcie, je vzrušujúce sledovať a réžia je ako rozhodca na ihrisku. Nevidno ho ale, cítiť poriadok. Čo je dôležité, je to, že Paul Greengrass nepôjde s kvalitou dole, jedine ak sa nechá stiahnuť druhými a to, myslím, nedovolí.
MOJE POCITY:
politika Ameriky, Bourne to v žiadnom prípade nieje, strih vedie nad všetkým, kamera v pohybe, pravda sa nebude páčiť, kvalita splnená
Hodnotenie:
Ohodnoť film aj ty!
Tvoje hodnotenie: 
(4 hodnotení, priemer: 8.50 z 10)
