Recenzia: Zúfalci

Životná bilancia ľudí po 30-ke

Film začína dokumentaristickými výpoveďami šiestich postáv. Každá má iný život, iné potreby, ale všetkých spája to isté. Sen z detstva, že raz budú mať svoj vlastný dom, kde budú šťastní. Tak po zábave v ich rodnom meste opätovne im skrsne myšlienka krásneho života. Taký bezstarostný a úplne nádherný. Jeden deň odchádzajú si pozrieť hospodárstvo, ktoré je na predaj. Prežijú tam nejaké obdobie a potom sa majú rozhodnúť, či tam ostanú spolu žiť. Veď čo môže byť krajnejšie ako keď matka utečie od manžela despotu, ktorý dokáže manželku utýrať aj na normálnom rozhovore a neváži si jej prácu. Totiž, stará sa o ich detí, a to tiež nie je výhra. A takéto „príbehy zo života“ ako povedala samotná Jitka Rudolfová sú skutočné. Obraz znásilnenej ženy, ktorá svoje problémy upíja v alkohole, život chlapíka, ktorý sa necháva vydierať ženami s ktorými má vzťah, lebo im chce dať všetko čo im vidí na očiach a oni ho hnusne a despoticky podvedú a využijú jeho „dobré srdce“. Najmilostivejšia bola k homosexuálom. Jeden pracuje v butiku a je frustrovaný ľuďmi kolo neho, a ten druhý povie matke na pohrebe jeho otca že je teplý. Dokonalý obraz a využitie situácie (matka sa úplne opije do nemoty). A posledná postava je zdieraná svojím pocitom. Miluje a snaží sa zakaždým odpustiť, lebo ako to teraz vo svete beží má tzv. „voľný vzťah“. Lenže podraz pre jej priateľa je keď mu povie, že neberie antikoncepciu. A to ako riešia svoje problémy už dala Jitka Rudolfová do normálneho filmového spracovania. I keď sme tam sa objavia nejaké dokumentaristické zábery. Je to žiaľ jej osud, keďže k dokumentu má bližšia ako k filmu a žánrovému filmu ako sama povedala. Jej pohľad na film je teraz dosť nejasný. Vedela by ktoré scény by vymenila a za ktoré si 100% stojí. Michal Kern sa vyjadril, že v Čechách má film dosť silný ohlas a predovšetkým kladný a jeho zlé hodnotenie má predovšetkým jeden jediný kritik, ktorý píše do všetkých novín. Ktorý film sa ľuďom páči, ukáže až záujem divákov.
V každom prípade choďte do kina pripravení na to, že to nie je klasický film. Hlavnú dejovú postavu tu určite nenájdete. Režisérka sa snažila dať všetkým rovnakú hodnotu, čas a priestor, a to je možno chyba toho, že buď splyniete so všetkými postavami (tí, ktorí si to už prežili) alebo nesplyniete ani s jednou a budete to v tom prípade brať ako pekný alebo ako úplne zlý film. Tak kto sa chce zabaviť, pokrútiť hlavou, vystrašiť sa, poľutovať a potom nakoniec sa sklamať v ľuďoch, nech ide do kina.

Fotogaléria:

Takto to končí na zábave nie len v Čechách.

Žeby kompromis???

Čo dokážeme povedať, ale čo nedokážeme splniť.