Novinky: Štartujeme s Filmovým Festivalom Inakosti
Hor sa na prvý filmový festival v novom školskom roku.
Filmový Festival Inakosti nie je len pre vybranú spoločnosť. Nie je to festival len o gay a lesbickej komunite, ale taktiež o spolunažívaní ľudí v komunite celkovo. Pohľady na gay a lesbickú scénu sa posledné roky menia a jedným z faktorov, ktoré k tomu prispievajú, je aj samotný festival. Veď kto iný by už len mohol decentne znehodnotiť film, ktorý je o ľuďoch s odlišným pohľadom na svet a vzťahy? Preto aj primárnym cieľom je „boj“ proti homofóbii a xenofóbii. Patróni festivalu sú tentoraz dvaja – k Zuzane Krónerovej sa „votrel“ Richard Stanke.
Premietania budú v troch kinových priestoroch mesta Bratislavy: 28. 9. – 2. 10. 2011: FK 35 mm – Filmová a televízna fakulta VŠMU, 1. – 2. 10. 2011: Medzinárodné divadlo Meteorit a 3. – 4. 10. 2011: Palace Cinemas Aupark/City Cinema Aupark. K tomu všetkému si budete môcť ísť zasadnúť na sprievodný program, do ktorého popri divadlu (NoMantinels – Slabosi), výstave (Hľadanie lásky – Dušan Veselovský) a diskusiám (Transfenomén na Slovensku II, Dúhový PRIDE, AIDS – nás sa to netýka?, Gejkresťan a cirkev), je zaradené aj nočné premietanie Noc pravých žien / Noc pravých chlapov v piatok a v sobotu večer.
Sekciová časť festivalu je bohatá. Popri Novom storočí, stálej sekcii festivalu, bude pohľad zameraný aj na Fragmety Izraela, nakukneme trochu do Zlatého fondu a nahliadneme k Sarah Waters. Nesmieme zabudnúť Teplé Slovensko, lenže ako to býva zvykom, na Slovensku nevznikajú slovenské filmy, nie to ešte s gay a lesbians tematikou. Možnože sa čoskoro dočkáme už normálneho filmu s gay tematikou od slovenskej produkcie.
Pár filmov vytiahnutých z www.ffi.sk, ktoré si budete môcť pozrieť:
Mary Lou: „Keď mal Meir desať rokov, odišla mu mama. Meir si myslí, že išla za svojím snom. Chcela sa stať vokalistkou populárneho izraelského speváka Sviku Picka. Po strednej škole sa preto Meir vyberie do Tel Avivu, aby stratenú mamu našiel. Namiesto nej však nachádza skupinu travesty umelcov, ktorí si hovoria Sväté krídla, a stanú sa mu druhou rodinou.“
Jossi a Jagger: „Jagger sníva o tom, že keď skončí základnú vojenskú službu, opustí armádu aj Jossi a konečne budú môcť žiť otvorene ako pár. Jossi je zdržanlivejší. Ich plánmi však zamieša vojnová realita. Príbeh zakázanej lásky medzi dvomi izraelskými vojakmi z dielne uznávaného režiséra Eytana Foxa získal dve ceny izraelskej televíznej akadémie.“
Chlapčica (Tomboy): „Laure, 10-ročné dievča s krátkymi vlasmi, ktoré hrá futbal, sa s rodinou presťahuje do novej štvrte. Keď si ho miestne dievča Lisa pomýli s chlapcom, Laure ju v tom nechá a s detskou nevinnosťou sa predstaví ako Mikael. Tým sa začína dobrodružstvo dvojitého života, nových priateľstiev, prvých bozkov a malých lží. Začiatok školského roka sa však blíži a rodičia Laurinu malú lož odhalia… Sciamma však odmieta príbeh ukončiť tragicky, namiesto toho nám sebavedome ponúka inteligentný a citlivý pohľad na rodové stereotypy a láskavé rodinné vzťahy.“
Na svete nie sú len pomaranče (Oranges Are Not the Only Fruit): „Jess vychováva prísna, fanaticky založená matka, ktorá je zvyknutá za svoje presvedčenie bojovať s celým svetom, svoju dcéru však miluje a keď ohluchne, do nemocnice jej nosí pomaranče – to pravé ovocie. Len nerada a pod hrozbou väzenia pošle dcéru do školy, kde Jess prvýkrát začne klásť otázky a spočiatku len v sebe spochybňovať to, čomu doteraz verila. Keď si uvedomí, že sa zamilovala do svojej kamarátky Melanie, bude si musieť spomenúť na nevyčerpateľnú silu svojej matky, aby dokázala bojovať tiež – tentoraz však v prvom rade práve s matkou, až potom s celým svetom… na svete predsa nie sú len pomaranče.“
Neprítomný (Absent): „Introvertný stredoškolák Martin pokukuje po svojom učiteľovi plávania. Jedného dňa spleťou malých lží dosiahne, že ho dobrosrdečný učiteľ nechá prenocovať vo svojom byte…“
Oči dokorán otvorené (Eyes Wide Open): „Aaron je rešpektovaný mäsiar v uzavretej, prísne ortodoxnej židovskej komunite v Jeruzaleme. Žije striedmy život, je plne oddaný svojej rodine, práci a viere. Po smrti svojho otca ako pomocníka do obchodu prijme študenta Ezriho. Medzi mužmi postupne vzniká silná príťažlivosť a Aaronov svet jasných pravidiel sa s narastajúcou túžbou kompletne rozpadá. Necháva sa pohltiť nemysliteľnou láskou, na čo okolie nekompromisne reaguje…“
Rómeovia: „Lucas pracuje v domove pre seniorov, pravidelne cvičí, meria si obvod svalstva, zúfalo sa snaží dostať z dievčenskej ubytovne, v ktorej bol „omylom“ ubytovaný… a zamiluje sa do miestneho Rómea Fabia. To, že obyčajný chlapec Lucas je ešte stále Miriam, vie len jeho najlepšia kamarátka z detstva Ine a Lucas robí všetko pre to, aby to tak aj zostalo. Citlivo a realisticky spracovaný milostný príbeh na pozadí neľahkého procesu zmeny pohlavia a vecí (predsudkov) s tým súvisiacich.“
Tri (3): „Jedného dňa ste už možno príliš starí na kino, hovorí sa vo filme Tri. Na lásku však nie ste starí nikdy. Hanna a Simon tvoria dlhoročný pár. Simon si prvý bozk s Hannou pamätá aj po dvadsiatich rokoch. Ich spolunažívanie je pokojné. Nemajú deti, ani výrazné partnerské problémy. Do Hanninho života však jedného dňa vstúpi Adam. A náhoda chce, že rovnaký muž o čosi neskôr vstúpi aj do Simonovho života.“
Veľký teplý muzikál (Big Gay Musical): „Boh sa nudil, a tak si stvoril najskôr svet a potom človeka. Adam a Eva ho však rýchlo sklamali, a preto si ako náhradu za nich stvoril nový párik – Adama a Steva. Adam a Eva im závideli, že môžu žiť v raji, odkiaľ ich Boh vyhnal, a tak sa Eva rozhodla z pomsty napísať Bibliu. Tak začína divadelný muzikál – Adam a Steve, ako ich Boh stvoril, ktorého príbeh rámcuje film Veľký teplý muzikál.“
Zabil som svoju matku (I Killed My Mother): „Každý niekedy nenávidel svoju matku. Niekto na sekundu, niekto celý rok. Tvrdí to Hubert, hrdina kanadského filmu Zabil som svoju matku. Šestnásťročný gej, ktorý žije bez otca, si myslí, že ak by sa hľadala najhoršia matka na svete, museli by prstom ukázať na tú jeho. Film Zabil som svoju matku je kolobehom hádok a udobrovaní a zároveň sviežo nakrútenou analýzou vzťahu dospievajúceho syna a matky.“
Zakázané plátno Ameriky (The Celluloid Closet): „Na to, aby ste chceli ísť do postele s Catherine Deneuve, nemusíte byť opitá. A je jedno, s kým ste spávali dovtedy,“ hovorí Susan Sarandon o svojej úlohe v „upírsko-lesbickom“ filme Hlad z roku 1982. Tento postoj je výsledkom dlhotrvajúceho procesu potláčania a negatívneho zobrazovania homosexuality, ale aj postupného nenápadného vkladania homosexuálnych podtextov do filmov ako Ben Hur, pod prísnym dohľadom Haysovho kódexu a katolíckej Légie slušnosti. O tom, ako filmy ovplyvňovali vnímanie homosexuálov v spoločnosti, hovorí množstvo filmových osobností a filmovým komentárom nás sprevádza hlas herečky Lily Tomlin, jednej z prvých otvorených lesieb vo filmovom svete.“
