Recenzia: Vojdi do prázdna

Zhulenie sa na plátne

Konečne som aj ja zažil na vlastnej koži trip. Asi sám režisér šlape na týchto veciach ako je LSD, DMT atď., lebo to vykreslil tak, ako som o tom veľa krát počul. A tým by som aj začal. Drogy. Vynikajúci námet. S dokonalým podtextom a vynikajúcim hraním. Už začiatok predznamenáva niečo nové, nečakané a zaujímavé. Pripomínalo mi to chvíle na filmovom festivale Cineama. Nespútaná sila, zábery, pocit. Štýl akým natáčal a z akého pohľadu, je nezvyčajný. Dej pozeráte očami hlavnej postavy – Oskara. Je mladý, žije v Tokiu a spoznáva ľudí. Má vlastný pohľad na veci, ale okolité skutočnosti ho dostávajú do zvláštnej situácie. Stáva sa dealerom drog. Podstata je v získaní peňazí, aby sa po dlhých rokoch stretol so svojou sestrou Lindou. Žili oddelene, po tom ako im pri havárií zomreli rodičia a odniesli ich do rozličných detských domovov. Konečne prišiel čas, kedy budú opäť spolu. Sám Oskar šlape na týchto látkach, a práve pohľad cez jeho oči je jedným z najzaujímavejších. Prvá trištvrte hodina, je silne pocitová. Zažívame eufóriu, ktorú zažívajú ľudia keď sa zhulia. Plávate v obrazoch, ktoré pripomínajú mozgové bunky, a ktoré sa neustále menia. To je prvých asi 15 min (tí starší čo to nezvládali zaspali buď hneď na začiatku alebo odišli). Pohľad Oskarovými očami bol už dopredu istý…pretože po náhlej smrti Oskara ostáva už iba pohľad bez jeho hovorenia. Telo opustila duša a hľadá cestu. Sleduje čo sa stalo, čo sa deje … a prechádza aj starou známou myšlienkou, že človeku prebehne celý život pred očami. Krásne zobrazil lietanie duše vo svete. Užasne zábery a nespútaná sila.
Vo filme zažijete klasické členenie zápletka, jadro, rozuzlenie, záver…a tu niekde sa režisér sekol. Pretože tam kde mal končiť neskončil a pokračoval ďalšie dve hodiny zbytočne. A unudil diváka dostatočne. Tak ako sa vám na začiatku film páčil, postupne budete častejšie sa viac a viac modliť, aby to už skončilo (trochu mi to prišlo ako keď bol Mr. Bean v poslednom filme na festivale v Cannes a išiel ten nudný film čo všetci zaspali … v tomto ale nerozprával len jeden človek). Jednoducho povedané, autor neodhadol čas. A dve hodiny navyše je až veľmi veľa neodhadnutého času. To že autor bol možno ozaj zhulený a tak sa mu to páčilo budiš, ale film je pre diváka, nie divák pre film. A tým celú snímku znehodnotil.

Ďalšie chyby sa týkali následne aj opakovačiek, ktoré boli už nezmyselné. Nedávali pointu. Zas nehovorím, že to mal ukázať raz a koniec, ale nie zakaždým. Ľudia ešte chápu občas pointe. Ak chcel dať čas na premýšľanie, tak opäť chyba. Nemala byť tam tak výrazná hudba a zvuky. Proste veľa elementov odťahovali človeka od prvotnej myšlienky vo chvíli , kedy mal asi najpravdepodobnejšie uvažovať do sfér, ktoré tomu nenasvedčovali.

Ako som už spomínal, námet bol vynikajúci. Keby bol film z časti scenára a pár experimentálnych častí, ktoré dal a vmestili by sa do hodiny a pol, film by mal odozvu aj u diváka. Takto odozvu mať nebude. Určite. Len v prípade, ak niekto opäť bude chcieť ukázať, že videl aj iný zahraničný film a spomenie ho, lebo bude málo ľudí, ktorí si ho pozrú.
Herecké obsadenie bolo veľmi dobré a kamerovo film dosahoval výšky o akých sníva každý filmár. Nakoniec netreba zabudnúť spomenúť neutíchajúcu symboliku, spojenia a myšlienky, ktoré vo filme sú. Zobrazenie myšlienky Duša=nástroj, Telo=objekt bola famózna. Jediný z mála režisérov, ktorý dal pocit okúsiť smrť, ale aj znovuzrodenie duše, na plátne.

Fotogaléria:

Vojdi do prázdna poster 1.

Halucinácia.

Ešte ako deti, Oskar a Linda.

Žeby novodobý idol ženských sŕdc? Olly ALEXANDER.

Halucinácia 2.

Hardcore...

Nechcela by si letieť?

Neštastný koniec

Olly ALEXANDER

Keď sú spolu, cítia sa tak skvelo.