Recenzia: Deti moje
Neobyčajne obyčajný príbeh z raja?
Nie všetko, čo si vyslúži prestížny Glóbus, vás musí oslepiť ako zlato. Rodinná dráma Deti moje sa môže medzi ostatnými filmami ľahko stratiť. Na to, na čo sme zvyknutí z Hollywoodu, je príliš obyčajná. Ľudskosť a jednoduchosť je však jej najdokonalejšou stránkou.
Obyčajná snímka, povedali by ste si. Matt King (George Clooney) má dobrú prácu a s krásnou manželkou a dcérami býva na Havaji. To, že nežije v raji, si uvedomí, keď sa jeho žena po ťažkej havárii nepreberá z kómy a úspešný právnik sa musí starať o domáce každodennosti, ktoré predtým riešila jeho zanedbávaná polovička. S desaťročnou Scottie (Amara Miller), ani takmer dospelou rebelantkou Alex (Shailene Woodley) si nevie rady, rovnako ako so zistením, že jeho žena hľadala rozptýlenie aj pri iných, než len adrenalínových zábavkách, ktoré sa jej nakoniec stali osudné.
Namiesto uslzenej rodinnej drámy sa snímka po prvej tretine stáva skôr road-movie, vtipnou a údernou. Matta totiž čaká odysea nielen za poznaním vlastných dcér, ale aj hľadanie manželkinho milenca na jednom z rozprávkových havajských ostrovov. A nájdu sa všetci.
Nebyť Georgea Clooneyho v hlavnej úlohe, The Descendatns by sa do popredia tohoročných filmových cien i do povedomia divákov dostávali ťažšie. Na jednoduchosť, s akou snímka prišla, už Hollywood nie je zvyknutý. Nie je to však známe meno v titulkoch, čo robí Deti moje filmom, ktorý by ste nemali obísť.
Rodinná dráma funguje na dobrom scenári Alexandra Payna, nestavia na rozprávkovom prostredí, ale na prirodzených a uveriteľne zahraných charakteroch všetkých postáv. Nie nadarmo si zo Zlatých glóbusov odniesol Clooney cenu za najlepší mužský výkon (a film Deti moje obišiel ako najlepšia dráma, Shailene Woodley nomináciu na herečku vo vedľajšej role nepremenila). Jediné, čo občas vo filme vyruší, je gýčovo znejúca havajská hudba a trochu nadbytočná dejová rovina, v ktorej rodina Kingovcov rieši, ako naloží s úžasným dedičstvom nedotknutej ostrovnej pôdy.
MOJE POCITY:
Obyčajná snímka, povedali by ste si. Môže už síce oslňovať dvoma zlatými soškami, jej čaro je však inde. V otcovskej obyčajnosti lámača ženských sŕdc a dvoch nespratných pubertiačkach pod žiarivým havajským slnkom.
Hodnotenie:




























gba napísal/a:
dobry film len mohol byt o nieco kratsi ale na oscara je to aj tak slabe
15. Február 2012 v 13:24