Recenzia: Do Ríma s láskou

Kritika novinárov na pozadí Italia Nationale

Woody Allen si plní svoje sny. Po predchádzajúcich potulkách Londýnom, Barcelonou a Parížom zamieril tento raz na juhovýchod do Ríma, aby tu objavil lásku, vykreslil neduhy spoločnosti, ktorým sám neunikol a zvýraznil ďalšiu národnosť a mestskú atmosféru presne tak, ako ju vníma on samotný. Zároveň si zgustne na novinároch, umelcoch a skostnatených a vyhranených názoroch nielen Talianov. Jeho irónia prerastá vnútrom samotného námetu a suchý neostane ani Vatikán, viac-menej doslovne.

Skúsme sa odstrčiť od predposledného filmu Polnoc v Paríži. Vtedy Woody doslova vybil dych svojimi možnosťami a spôsobom pretransformovania pocitov a dejinných udalostí. Na druhej strane neodbiehal od súčasných problémov a snažil sa ich aspoň okrajovo riešiť, k čomu využíval svoj osobný nadhľad a talent. Nebolo to len zdanie, že sa dokázal prostredníctvom postáv a dialógov priblížiť k jedincovi a ponúknuť mu tak ohromný nadhľad nad svetom umenia a umelcov, pretože po filme ste naraz videli daždivé prehánky ako Woodyho dar. Vo filme Do Ríma s láskou sa opätovne snaží využívať silu jemnej komiky a irónie poprepletanej životnými osudmi. A práve kvôli tomu stráca Woody časový prehľad osudu postáv.

∞ Do Talianska cestuje manželský pár (Judy Davis a Woody Allen), aby sa spoznali s nastávajúcim ich dcéry a zároveň spoznali jeho rodinu. Neurotický Woody z toho nie je veľmi nadšený, ale po zistení, že švagor (Fabio Armiliato) je geniálny spevák, nenechá si ujsť príležitosť, aby Európe priniesol ďalší svoj stroskotaný projekt. Stroskotaný vždy pre Jerryho, no pre samotný objav je to vždy pokus o cestu do šoubiznisu. Na tom vznikajú situačno-humorné komentáre a môžem povedať, že Woody napísal pre seba jednu z najlepších postáv – neurotického geriatra. V tomto príbehu sú postavy Hayley a Michelangela len sprievodnými prvkami, ktoré keby boli z príbehu vynechané, nechýbali by vám.
∞ Antonio prichádza so svojou láskou do Ríma, aby tu skúsili šťastie. Pomôcť na tejto ceste im majú práve Antoniovi strýkovia a tety. Do toho sa zapletie profesionálna prostitútka Anna (Penélope Cruz), ktorá sa stane súčasťou diania v nesprávnu chvíľu, a tak sa musí vydávať za Antoniovu polovičku. Tá v tom čase prežíva svoje prvé erotické skúsenosti a prechádzkami po Ríme sa jej postupne napĺňajú životné sny, medzi ktoré patrí aj samotná Ornella Muti. Prvý sex majú obaja za sebou a môžu začať skutočný spoločný život.
∞ Leopoldo (Roberto Benigni) žije svoj priemerný život. Ako pravý Talian. Zmení sa to jedného rána, keď sa začnú okolo neho zhlukovať novinári. V tomto prípade ich označuje skôr za zmije, ktoré vstupujú do prostého života jedinca. Leopoldo bez nich nemôže urobiť ani krok. S tým sa spája aj sláva, pekné ženy, prvé zálety a úlety. Ale aj popularita sa jedného dňa skončí. A koho je to práca? Predsa novinárov, ktorí na seba hľadia cez nepostriebrené sklo s totálnym odrazom skutočnosti a schizofrenickými náladami, bez škrupulí skúsenosti odhadu, sebareflexie a sebakritiky.
∞ Posledným príbehom je 40 ročný návrat do vlastného života, s trochu menšou úpravou mien, rovnakým osudom a napomáhaním mladému Jackovi, aby opätovne neurobil tú istú chybu, čiže spomienky so spätnou retrospektívou a hodnotením života. Tento príbeh je viac menej sci-fi predovšetkým z hľadiska času a priestorovej usporiadanosti postáv. Je to chaotické, ale predsa len prijemné. A ponaučenie z tejto časti je ľuďom tak blízke a vzdialené zároveň, že výsledok na konci je viac úľavou s novými možnosťami ako utrpením.

Aj napriek tomu, že samostatné príbehy majú hlbokú myšlienku, ich poprepletanie vytráca duchovné čaro. Možno stačilo jeden príbeh vynechať a hrať sa so zvyšnými troma, otázne je ale s ktorými. Tri z nich sa zaoberajú láskou a vzťahmi, jeden sleduje život Taliana a zaoberá sa kritikou novinárov. Ale časovo najhoršie zladeným príbehom je hľadanie šťastia v Ríme, príbeh Antonio, aj keď vidieť Penélope Cruz hrať dobre nie je ozaj častým javom. Zaujímavým prvkom je hudobný podmaz originálnej talianskej hudby, ktorá bláznivé správanie ešte znásobuje. K tomu si pripíšte krásne scenérie Ríma s mnohými zákutiami, dané napospas Woodyho postavám.

(recenzia vznikla počas Art Film Festu 2012)

Fotogaléria:

Ach ta láska nebeskáááááááá...tum tu dum tum...

Viete, že náhodná láska na život je celkom srandovná...

Zvyknutá pracovníčka.

Zálet je zálet, podvádzanie je podvádzanie.

do-rima-s-laskou-feeling-movies-novinky-film-recenzia-5

Sledovať svoju mladosť je celkom sranda.

Roberto Benigni ako Leopoldo.

Čo spraví z človeka sláva a novinári.

Do Ríma s láskou - poster