Recenzia: Doba ľadová: Zem v pohybe

Bájna Atlantída sa stratila v Amerike

Na začiatku, pred desiatimi rokmi, to začínalo Dobou ľadovou. Priatelia Manny (mamut), Sid (leňochod) a Diego (šabľozubý tiger) hľadali nový domov pre seba ale i mladé dieťa. Nakoniec zistili, že sú tá správna skupina priateľov. Následne prišlo Oteplenie, a Manny si nachádza mamuticu „vačicu“ Ellie. Takto sa ich svorka rozrástla, až sa dostali do časov dávnovekých, pradávnovekých – Úsvit dinosaurov. V tom období dostala Doba ľadová druhý dych, očarila nehynúcim humorom a životnou skúsenosťou. Doba šla ďalej a krysoveverička Scrat tiež. Tentoraz dala celú Zem do pohybu. A tu sa k deju prisala aj stará dobrá patetickosť, slabomyseľnosť i strata suverenity a originality Doby ľadovej.

Na počiatku celého príbehu stála dvojica Carlos Saldanha a Chris Wedge. Zaviedli svojský štýl humoru, ku ktorému sa Carlos Saldanha (po samostatnom úpadku druhej časti) navracia spolu s Mikeom Thurmeierom až v tretej časti, kedy sa priatelia Manny, Sid a Diego dostávajú do dôb dinosaurov. Tentoraz si zobrali na mušku pohyb litosférických dosiek, čo má na svedomí kto iný ako starý známy Scrat. Pohyb pevnej zemi pod nohami dáva do pohybu aj stádo, v ktorom svorne nažívajú mierumilovné zvieratá. Po tragickej udalosti, keď sa odlomila časť ľadovca, Manny, Diego a Sid (ku ktorým sa pridala Sidova babička) sa dostávajú od svojej tlupy ďaleko na oceán, a tu sa dostávajú do pazúrov zlých pirátov. Snažia sa odtiaľ vymaniť a dostať sa k svojim priateľom a rodine. Nemôže to byť predsa také ľahké a túto veselú bandu prenasledujú piráti až do ich „vlasti“.

Aj tento krátky obsah mi príde ako: „…bla, bla, bla… bla…“. Som zarmútený z toho, že tak svojský „animák“, akým bola Doba ľadová, dokázal klesnúť na priemerný humor (v Shrekovi by to bolo kóšer, pretože ten je založený na paródii filmov a rozprávok, lenže tu použitie podobných prvkov uberá na podstate predošlých dielov). Do toho všetkého tvorcovia zahrnuli kopu patetickosti, nezmyselných pochodov, nezaujímavých scén a Doba ľadová je tam, kde asi nechcela byť. Celú scenériu otvára Scrat. Veď je to už zvykom, že práve veverička udáva smer jazdy. Stádo sa pohýna z údolia a mladá dorastenkyňa Mannyho a Ellie sa práve zaľúbila. Dokáže zradiť aj kamaráta, len aby zapadla do nového mládežníckeho klubu (strmhlavé vyobrazenie „tupej“ mládeže, ako keby podobných námetov nebolo dosť). Cestou (po odtrhnutí ľadovca) sa dostávajú do pazúrov pirátov (vykradnutie filmu Pirátov z Karibiku), kde piráti spievajú pieseň (vykradnutie štýlu a cca choreografie z Tangledu), ktorí dokonca majú vlastnú kolóniu malých veveričiek. Tie sa vzbúria (vylúpenie scény z filmu Statočné srdce) a teoreticky je koniec príbehu, lebo nič závratné neočakávate. Ak sa nepočíta Shrekovský klasický animákový song na konci (čo tiež nie je najlepšia voľba neustáleho opakovania námetu skoro vo všetkých animákoch).

Leňochod Sid trochu stráca na svojej humornej sile a predbieha ho jeho stará mama, ktorá bola ozaj pravým a osviežujúcim prínosom. Odhliadnuc od Statočného srdca, aj veveričky boli malým a príjemným osviežením príbehu. A jedine Scrat mal ozajstnú a nestarnúcu silu humoru. Tak ako príbeh začína, aj ho končí. Cesta za bájnou „Scratlantídou“ plnou orieškov odokryje túto známu legendu.

Fotogaléria:

Scrat v modernej póze.

Diego a Sidova babička.

Žeby láska???

Takto to zväčša začína.

Piráti z Karibiku.

Doba ľadová: Zem v pohybe - poster

Doba ľadová: Zem v pohybe - poster

Doba ľadová: Zem v pohybe - poster

Doba ľadová: Zem v pohybe - poster

Doba ľadová: Zem v pohybe - poster

Doba ľadová: Zem v pohybe - poster