Recenzia: Farba citov

Boj o Oscara na poli otrokárstva.

Už len pár hodín nás delí od dlho očakávaného okamihu. 84. ročník Oscara je za dverami a my Vám ponúkame posledný film pred oficiálnym vyhlásením výsledkov. V čom by mohol film bodovať? Keby to bol 12. ročník odovzdávania cien, dostatočne by vystihol situáciu vtedajšej Ameriky. Bol to rok, kedy bol odovzdaný prvý Oscar černošskej herečke Hattie McDanielovej za vedľajšiu rolu vo filme Juh proti Severu. Na toto obdobie by film bodoval v mnohých kategóriách. Čím ale môže zaujať Farba citu akademickú umeleckú obec v tomto období?

Film má hlbokú vnútornú výpoveď. Dej sa odohráva v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Amerikou sa nesú antirasistické myšlienky a rovnoprávnosť etník, náboženstiev, pohlavia. Zabitý je John Kenedy a Luther King vedie boj za rasovú rovnosť na americkom kontinente. Tento fakt je aj hlavným motívom filmu (natočený podľa amerického bestselleru Kathryn Stocketovej), ktorý natočil Tate Taylor, kontroverzný autor pre svoj remake Planéta opíc a množstvo filmov pod hodnotu 50%. Žeby sekera predsa len vystrelila?

Mestečko Jackson v Mississippi si žije svojim vlastným životom. Seansy, akcie, nevera, závisť a nenávisť. (Mesto sa duchom podobá na starú dobrú klasiku šesťdesiatych rokov v Amerike.) Do pohybu sa mesto dostáva po príchode Eugenie „Skeeter“ Phelanovej, ktorá ukončila školu a hľadá si prácu v oblasti novinárčiny, pretože tá jej poskytne najviac skúseností, aby sa mohla stať spisovateľkou. Dostáva prácu v rodnom meste, kde získava na starosť rubriku zaoberajúcu sa praktickými radami pre americkú gazdinku. Jej život začína meniť mesto až zaobcádzaním jej priateliek so služobníctvom, ktoré v tedajšom modernom ponímaní naberá druhú otrokársku vlnu. Skeeter poprosí služobnú Aibileen, aby jej pomáhala s rubrikou. Tu sa však načrtáva možnosť napísať článok o živote slúžky. A táranie na svojich pánov. To ale nestačí. Podmienka od vydavateľky znie – najmenej dvanásť životných príbehov, pričom jeden musí byť ten Skeeterin. Aibileeninou najlepšou kamarátkou je Minny, najchýrnejšia kuchárka v celom okolí. Práve tej sa podarí svojim prístupom prehovoriť aj iné služobné na výpovede o ich zamestnávateľoch. Nie všetky príbehy sú tie zlé, no tvrdý prístup k služobníctvu je očividný.

Film čerpá z ozaj dobrého podkladu a námetu. (Knihu neporovnávame, ale je písaná ozaj zaujímavo a je taktiež vhodným relaxom.) Autorka má nenásilný humor okorenený jemnou drzosťou. No hovoriť o dokonalej hollywoodskej „filmárčine“, to si radšej nedovolím a pomlčím. Film je skôr natočený ako kratšia telenovela s ešte kratšími dejovými líniami. Aj keď sa autori snažia viesť rovinu žánru a námetu jedným smerom, pociťujete veľa nevypovedaných myšlienok. Hoci film jemne uteká z reálie a decentne burcuje citovo-psychologickú stránku, z filmového hľadiska ide o priemernú hodnotu, ktorá sa tento rok dostala do nominácie (predovšetkým kvôli tematike). Veľkosť filmu v tomto smere určujú predovšetkým herecké výkony (nominácia – herečka v hlavnej úlohe – Viola Davis a dve vedľajšie herecké nominácie pre Jassicu Chastain a Octaviu Spencer). Ale niečo predsa len vo filme neklape, a práve preto nepredbehne (môjho favorita) The Artist.

Bez úžasného námetu s ironickým až cynickým podtónom by to bola poviedka á la Jessica Fletcher. Napriek tomu je film ozajstným relaxom. Tematiky sa dotýka jemne, používa momenty na udržanie diváka v sledovaní, pričom vychádza z klasickej kompozície (aj keď záver filmu je dostatočne „odfláknutý“). Pre Ameriku je film Ďalšou ranou do vlastných kruhov. Tento postoj je jediný boj ako ukázať nedostatky americkej kultúry a sociálno-spoločenských pomerov. Priam famózne sa mi páčil záver filmu, kedy matka Skeeter hovorí (parafráza): „… vrátila si do rodiny odvahu a česť (spravodlivosť)“. Myslím si, že v tomto momente má film silnú hodnotu, kedy poukazuje na rodinný boj, v ktorom rodičia rodičov bojovali za to, čo ich deti úpenlivo zhanobili a ničili.

Fotogaléria:

Aibileen a Minny.

Zraz KSČ na poli americkej zástavy.

Haleluja Bože.

Tu začína ozajstný príbeh.

Ha ha, hi hi.

Nominovaná Jassica Chastain.

Farba citov

Cez ich ruky prešli všetké deti z ich rúk.

Tak aký koláč si dáme dnes?

Skeeterin život, Skeeterina láska.

Tak a poďme sa prežierať :)