Recenzia: Iron Sky

Racisticko-nacistická komédia z Fínska

Financovanie filmového projektu je ošemetná záležitosť, pretože umelci, ktorí vedia tvoriť, často nevedia ako hľadať zdroje a musia doslova chodiť od dverí k dverám produkčných a distribučných spoločností (mimochodom o tých našich bude ešte reč v samostatnom článku). A niekde v tomto mieste sa začala tvoriť nová myšlienka z Fínska, neskôr prezentovaná režisérom Timom Vuorensolom, že producentom môže byť každý z nás. Na svete je tak prvý film, ktorý si oficiálne zaplatili diváci približne jednou sedminou celkových nákladov. To nie je ale všetko. Diváci rozhodovali, ako sa bude dej vyvíjať a prispievali k samotnej tvorbe scenáru.

Timo Vuorensola zaujal verejnosť pred siedmimi rokmi, keď natočil najprv krátkometrážny video film Star Wreck: In the Pirkinning (neskôr ho prerobil na dlhometrážny), v ktorom si aj sám zahral. Snímka vznikla ako paródia na Star Trek a Babylon 5, seriály, ktoré si žiaden sci-fi fanúšik nemohol nechať ujsť. Už pri tomto filme bolo vidieť, že vesmír ho dozaista zaujal, a že určite bude chcieť v tematike pokračovať. A práve k tomu mu bol dobrý Iron Sky, ktorého námet vznikol v saune. Novinkou nie je len spôsob vzniku filmu, ale aj táto naša reportážno-redaktorská recenzia, ktorú pripravili Faraon a Petball.

Dej sa začína odohrávať v roku 2018, kedy prezidentka USA (Stephanie Paul) využíva v predvolebnej kampani na svoje znovuzvolenie rasovú tematiku. Vesmírny modul Liberty pristáva s černochom na Mesiaci, aby spustil vlajky v prezidentskej kampani a ukázal svojim obyvateľom a svetu, že USA ešte stále ovláda vesmírny priestor a suroviny, ktoré sa v ňom nachádzajú (hélium 3, o ktorom ani prezidentka nevie). Na odvrátenej strane Mesiaca za sedemdesiattri rokov vybudovali nacisti ďalšiu ríšu, v poradí už štvrtú. Vedie to tam stále Fürher, po Alfíkovi tentoraz Wolfgang Kortzfleisch (Udo Kier). Nacisti sa roky pripravujú na opätovnú zemskú inváziu, ich kroky urýchli príchod astronautov a pre nás úplne banálny prístroj – mobil (resp. jeho akumulátor), ktorý potrebujú na chod ich najväčšej bojovej zbrane na svete. Na zem sa vyberá mesačná výprava vedená Klausom Adlerom (Götz Otto), ktorý chce ovládnuť nielen Zem ale aj Mesiac.

Myslíš si Faraon, že vesmírny námet filmu je pre nováčika-režiséra výhodou, ak predtým natočil už film s podobným žánrom?
Timo už hlavne mal svoj filmársky tím a vedel, čo zvládne a čo nie. Skôr trochu dopláca na to, že ak sa s niečím preháňa, dosť často sa prestrelí. Vybielený neger na Mesiaci, to tu ale ešte nebolo!

Ty si film už videl, dávali ho aj na Art Film Feste 2012, 13.08.2012 mal premiéru v Pezinku, ktorú navštívil aj samotný režisér, včera mal premiéru v Bratislave. Faraon, pokryl film dostatočne námetovo a scenáristicky očakávania fanúšikov, alebo sa od námetu očakávalo viac?
Nápad “Nacisti na mesiaci” je originálny, zaujme a hlavne podľa názvu viete, čo od filmu čakať. Smejete sa tu ale hlavne na tom, čo všetko sa dá natočiť a zároveň krútite hlavou, ako vás to postupne prestáva baviť, a tak stále dookola. Nápad vás chytí, ale scény sú tak rôzne a nekonzistentné, že neviete, čo si máte myslieť. Mať strašne veľa vtipov-gagov malo za následok, že ak sa niečo myslelo vážne, nepochytil som to. Ale oceňujem, že sa neboja rýpať do rasizmu, fašizmu, amerikanizmu a ďalších nešvárov tejto planéty (a už aj Mesiaca).

Petball: Iron Sky, podobne ako Star Wreck: In the Pirkinning ťaží z vesmírnych seriálov (Star Trek, Babylon 5, Voyager) a filmov (Star Wars), ťaží ale aj z klasiky. Už len samotný začiatok pripomína Indiana Jonesa Dobyvatelia stratenej archy a ďalej je možné zhliadnúť Apollo 11 či dokonca Planétu opíc. Aj keď je námet založený na antisemitizme a antisemitských myšlienkach, film má niekoľko rovín. Podkopáva americké základy nacionalizmu a gigantizmu, vysmieva sa nacizmu, glorifikuje antirasizmus, podkopáva hodnoty mierových organizácii a kolégií. V podstate nič nové nezachytáva a prvé tri pätiny filmu sú skôr tichým prechodom k štvrtej pätine, v ktorej sa naraz nahromadí humor a začína to byť ta správna paródia. No je to dosť málo postačujúce. Aj napriek tomu, film nie je nejakým nepríjemným filmom na pozeranie a zaujme z viacerých strán. Či už z hľadiska technických záležitostí (lietajúce stroje, vesmírne družice, vojenské zariadenia, moderná technológia – ktorá vôbec neuteká od možnej blízkej reality v rámci techniky), vesmírne vyobrazenie, sci-fi prostredie a život spojený s reálnym svetom alebo myšlienkové pochody a zmeny vnímania postáv.

Ako si, Faraon, vnímal práve tú technickú stránku prevedenia filmu? Išlo o mladých debutantov na veľkom kinoplátne. Zvládli tieto aspekty dostatočne?
Vyzerá to ako drahší sci-fi televízny seriál z USA, takže na Európu dobre, celosvetovo veľký priemer. Timo sa samozrejme snaží o americký filmový rukopis, lebo vie, že funguje na väčšinu divákov.

Petball: Mňa napríklad tento film prekvapil hereckým obsadením. Dá sa povedať, že sa snažili siahnuť po strednej hviezdnej hereckej rote. To sa im podarilo, veď kto nemá rád týchto hercov – Udo Kier a z jeho pohľadu behajúci mráz po chrbte (Melanchólia 2010, Armagedon 1998, Blade 1998, Dracula cerca sangue di vergine… e morì di sete!!! 1974), sexuálnu bombu Juliu Dietze (Little Paris 2008, Do Fish Do It? 2002), Tilo Prückner (Mein Freund aus Faro 2008, Diablova dielňa 2007, Pehavý Max a strašidlá 1987, Nekonečný príbeh 1984), bieleho černocha Christophera Kirbyho (Matrix Reloaded a Matrix Revolutions 2003)a Götza Otta (Pitva mimozemšťana 2006, Pád Tretej ríše 2004, Tomorrow Never Dies 1997).

Ako si vnímal ich herecké zladenie, pretože išlo o medzinárodnú skupinu (Nemci, Američania a dozaista aj Fíni). Bolo niečo čo ti špecificky nesedelo do filmu z hľadiska hereckého prevedenia?
Povedal by som, že ako počas filmu stúpal sexappeal hlavnej herečky, tak klesá záujem o postavy, pretože hoci hrali dobre, hrali komické postavy, čo vo vás nebudí dojem, že patríte k nim. A hlavne všetko, čo bolo vo filme, sme už videli inde. Takže vás tu už nič neohúri.

Fotogaléria:

Iron Sky

Iron Sky plagat

Na mesiaci

Doktor Žid?

Nacisti!

Veľa nacistov!