Recenzia: Láska je láska

Lov na Valentína sa začal. Nedajte sa oklamať.

Už moje detstvo bolo poznačené vtedy mladou hviezdou Luciou Bílou a jej piesňou Láska je láska. Videla lásku tam, kde ju bolo vidieť nielen „protizákonne“, ale aj „protimorálne“. Dala svojej hudbe šmrnc a chuť na lásku, za čo sa pieseň s klipom stali škandalóznymi. To čo sa podarilo hudobnej dive, to sa nepodarilo Milanovi Cieslarovi v jeho novom filme „Láska je láska aneb Dúhová víla po druhé“. Aj keď bude opäť na mňa vypísaná odmena, poviem si svoju vetu otvorene. Psychický labilný jedinec, najlepšie roztrieštená osobnosť typu Blíženec bude film niesť najlepšie.

Nestáva sa mi často, že sedím a hodinu neviem vôbec ani zaťať jednu klávesu na PC, hoc v hlave mi lietajú všetky myšlienky z filmu. Dokonca mám pocit, že hlava mi čoskoro buchne. Dôvod je ozaj jednoduchý. Milan Cieslar ma už druhýkrát dokázal filmom doslova znechutiť. Na jednej strane sa cítite ozaj ako vo filme, na druhej strane vás šmahom ruky dokáže vás vniesť do príbehu Nemocnice na okraji mesta. Tento umelecký fakt vieme aj odôvodniť. Milan Cieslar je skôr televíznym režisérom ako filmovým (kinovým) tvorcom. Jeho príbeh je presnou kópiou rozprávok, ktoré už roky točí. Všetko je krásne, všetko sa vyrieši, na nič netreba pozerať ako na problém. Tu sa to bije ale s filmovou tvorivosťou. Vôbec sa nevcítite do postáv, vôbec nepocítite úzkosť, strach, hoc námet filmu je presne tým obrazom duševného boja. Namiesto toho sa niekoľkokrát zasmejete (vtip je vo filme zrovnateľný s poslednými výkvetmi českej kinematografie Muži… a Ženy…). Čo ale vo filme neklape?

Príbeh je „rozprávanie“ slepej Marušky (Aneta Krejčíková) o jej nešťastnom šťastí, ktoré ju sprevádza životom. Býva so svojim dedom Vlastimilom (Petr Nárožný), keďže matka jej umrela. Jej najlepším kamarátom je „teplý“ sused Honza (Petr Vančura), ktorého matka (Simona Stašová) nachytá, ako si to rozdáva v aute so svojím profesorom (Jaromír Nosek). Ako každá praktická (kresťanská) matka, aj ona sa rozhodne svojho chorého syna vyliečiť. Jej manžel (Ondřej Vetchý) svojho syna chápe a má s nim súcit. Sám má problém so svojou ženou, kde láska už dávno vypršala. Do Marušky sa zamiluje Marek (Maciej Cymorek), ktorý slepú hudobníčku sleduje každý deň, až sa jej rozhodne napísať list. Maruška spozná „anjela“, lenže podľa spoločenskej zvyklosti Čechov a Slovákov sa jej radšej neprizná, že je „čert“- Róm. Vlastimil v televízii uvidí svoju prvú lásku Libušku (Eliška Balzerová), ktorá je odvedená na vyšetrovanie kvôli pestovaniu marihuany. A samozrejme zabudol som spomenúť ďalších tisíc príbehov tohto filmu. Spozorovali ste jeho problém? Martin Horský predsa len prepásol svoje možnosti a z prijemnej komédie urobil dlhú, strojenú love story, ktorá prechádzala z extrému do extrému. Skoro ako v klasických českých kreslených vtipoch. Roztrieštenosť filmu je nezatieniteľná. A nielen to. Máte pocit ako by ste pozerali tisíc komédii a tragédii naraz. Čo takto zaoberať sa jedným príbehom Marušky a jej lásky, plus k tomu dodať Honzu a jeho citový, životný problém?

Film má takýmto spôsobom neucelenú myšlienku. Vraví sa, že jedinec sa spojí s jednou postavou, ktorá mu je najbližšia a prežíva s ňou dej. Prvým takýmto výrazným hrdinom bol Honza. Chcete pochopiť jeho pocity, chvíľu s ním pobudnúť, plakať. A hop. Šupnú vás do inej laty tak rýchlo, že si ani neuvedomíte, či ste vyronili čo i len jednu slzu, aj keď ste túto potrebu mali. Libuška má rada cannabis. Má ho všade. Na hrnčekoch, v koláčoch, v čaji. Ani si neuvedomujete, ako stráca pamäť. Počkať. Ako ju stráca? Alzheimer? Po tom čo možno klamala na výsluchu? Či zabúda z toho húlenia? Odpovede sa nedočkáte, aj keď náznak zlepšenia pamäte po tráve má (slabé zobrazenie skutočnosti). Simona Stašová sa predviedla tak dobre, ako to len šlo. Podobne ako v jej posledných filmoch (okrem Pelíšiek). Hrať zákernú ženskú jej asi veľmi nesvedčí. Možno mala dať do toho trochu viac citu ako Helena Růžičková, keď fackovala všetkých naokolo. Ale aj tak je stále herečkou, ktorá spolu s Ondřejem Vetchým, Petrom Nárožným a Eliškou Balzerovu drží film pri živote. Na adresu Anety Krejčíkovej: „Úctyhodne chválim jej herecký výkon slepej dievčiny. Hrať slepca je ozaj ťažká vec. Mal som z nej pocit, ako by som sa rozprával so svojou slepou susedou. Jej mimickosť a gestá sú presnou kópiou správania sa ľudí s týmto telesným postihnutím.“

Fotogaléria:

Učíme sa plávať, učíme sa milovať.

Jéé, milujú sa. Tak to je dobré.

TO je klid když není máma doma.

Láska a stárnutie.

A zase Vltava.

Si vožralej jak ten v parlamente.

Juj, oni to spolu ďaleko dotiahnu.

Kde niečo začína, iné končí.

Láska je láska poster