Recenzia: Líbáš jako ďábel

Poledňákovej zrútený svět

Na Slovensku platí pravidlo trikrát a dosť. Neviem, či to platí celoživotne a celosvetovo, ale možno akési výnimky sú. No Marie Poledňáková do tejto série ani z diaľky nezapadá a pre ňu tá trojka ozaj ostane zachovaná. Čím ďalej, tým viac upadá táto režisérka do klišé a prehnaných scén, ktorým možno ani sama nerozumie. A tak „diabolský sex“ bude aj teraz len lízanie čerešne a nie smotany. Len ako bude milovať najbližšie? (Už ani u Boha ju nechcú.)

Marie Poledňáková je ikonou česko-slovenskej kinematografie. Pod jej taktovkou vznikli tri najpodarenejšie komédie, ktoré sa rok čo rok vracajú na televízne obrazovky a rozdávajú smiech znova a zvona. Nezabudnuteľný je Tomáš Holý vo filmoch Ako vytrhnúť veľrybe stoličku (1977) a Ako dostať otecka do polepšovne (1978), ktoré stále obsadzujú najvyššie priečky českej aj slovenskej komédie. Tým najvýraznejším filmom Marie Poledňákovej je predsa len film S tebou mě baví svět v hlavnej role s Júliusom Satinským. V týchto troch filmoch dokázala Poledňáková udržať nielen zdravý rozum ale aj dejovosť, zábavu, poučenie, pomstu a predovšetkým krásu kinematografického umenia. Po páde socializmu sa na sedemnásť rokov umlčala a opätovne povstala troma filmami. Prvým sa snažila napojiť svoj um a dôvtip na pokračovanie filmov s Tomášom Holým (bezúspešne a neúspešne). Tak sa radšej navrátila s novými postavami a námetom, ktorý sa zo začiatku zdal byť teoreticky celkom pútavý a chytľavý. A už máme aj pokračovanie, ktoré …

Najradšej by som dal hodnotenie a recenziu pustil hneď na web, nech sa nemusím týmto filmom ani zaoberať. Aj keď ide len o voľné pokračovanie, skôr by som povedal, že ide o chaotické a hlúpe rozvinutie príbehu. František a Helena sú konečne sami. No expartneri sa neustále snažia dostať ich pod svoje právomoci, a to nasvedčuje aj ich vzájomné správanie. Tak František a Helena odlietajú do Maroka (to skôr pripomína dovolenku zadarmo pre celý filmový štáb, nad čím sa určite zamyslíte aj vy. Pár takých excesov v českej kinematografii už bolo, no v niektorých prípadoch to dopadlo ozaj podarene). Chaotický príbeh, ktorý si myslí, že je vtipný. Rozoberá tisíce podnetov, pričom nedokáže podať jasnú odpoveď ani na ten najpodstatnejší, akým je výrok lásky dvoch ľudí. Keby som bol v Maroku, pár filtrov a aj ja mám natočený tzv. vkusný film. To je najmenej. Lenže natočiť film tak, aby bol zaujímavý aj o dvadsať rokov, je už predsa len trochu ťažšie.

Čo si z tohto filmu pamätám. Určite to, že ani nie tridsať sekúnd predtým som dopozeral iný podpriemerný film Street Dance 2 3D. To, že som si nemal kde sadnúť. To, že som niekedy nechápal prečo sa ľudia smejú (jediné podarené vtipné vety mala Eva Holubová, lenže tá aj pôsobila v tomto pokračovaní ako psychopat, a tí to majú mnohokrát ľahšie). To, že ma sklamal Oldřich Kaiser (ešte že do toho nezatiahol Jiřího Lábusa) a že Kamila Magálová sa nielenže nenaučila hovoriť konečne trochu pekne a spisovne česky, ona sa stále nenaučila hrať (ale v kuchárskych reláciách si ju rád pozriem). To, že Nela Boudová by sa ešte stále uplatnila aj v nejakom porne a Jiří Langmajer nech to radšej ani neskúša. Nakoniec pozerám, že je toho v celku dosť.

Film ma taktiež naučil pozerať sa na takúto „pitomosť“ už od samého začiatku s nadhľadom. Očakával som trochu umeleckého umenia. Trochu niečoho poledňákovského z 80. rokov. No človek sa pri tejto režisérke, ktorej najpravdepodobnejšie vyhorela sviečka, už asi ničoho nedočká. Možno sa stane zázrak a bude tiahnuť do kina tak ticho, tak nenápadne, ale pritom tak humorne a svižne, ako to dokázala za socializmu. Žeby vtedy boli predsa len lepší scenáristi? Toto je problematika dlhého obdobia českej kinematografie (a aj slovenskej). A to už ten film nezachráni ani Verona a 1000000-krát prerobená skladba Yes, Sir! That´s My Baby! z roku 1925 a v našich končinách známy song z relácie pozor zákruta.

Fotogaléria:

Zase muži.

Iba ty vieš, že neviem po česky.

Urobiť zo seba "trtka" ke pre mňa maličkosť.

Oldřich Kaiser a Jiří Bartoška.

DVe sokyne.

Ešte že má zajačik erbeg na zadočku.

Eva Holubová ako primabalerína.

Líbaš jako ďábel.