Recenzia: Medzi vlkmi

Prečo nechodiť na Aljašku

Tak toto je presne môj obľúbený typ filmu, ku ktorému som ani nevidel trailer (a dobre som urobil!), pretože ma nalákal samotný plagát a synopsia. V skratke ide o zmes drsnej prírody, drámy osobnej i skupinovej, s prvkami hororu, ak za horor považujete slušne natočené ľakačky spôsobené nenažranými vlkmi. Celý film sa krúti okolo drsňáka Ottwaya (Liam Neeson), ktorý prežíva vnútornú osobnú drámu a len tak tak, že neotočí pracovnú zbraň na seba. Je totiž odstreľovač vlkov na ďalekej Aljaške, kde chráni partiu chlapov ropovodnej spoločnosti. Po leteckej havárii sa pár preživších ocitá v pustej zimnej krajine, kde nieto pomoci. Jediná možnosť je cestovať na juh, samozrejme na čele s vedúcim Ottwayom, a čo najskôr sa dostať do civilizácie. Táto drsná zimná krajina je však domovom vlkov, ktorí si votrelcov začnú pomaly oňuchávať a napokon aj kúskovať.

Film ma dostal tromi vecami. Prvou bola sekvencia pádu lietadla, ktorá bola skvelo natočená (tá je sčasti v traileri, čo je veľká škoda). Žiadny záber zvonku, išlo o atmosféru, kde viete, že to príde, ale neviete kedy a ako. Potom to bol samotný Liam Neeson, ktorý všetkých charizmaticky a emočne prevalcuje, čomu dopomáhajú jeho spomienky na minulosť. Tieto flashbacky ale zase zasahujú do vytvorenej atmosféry v lese. Táto občasná kombinácia poetickosti a drsnosti nemusí sedieť všetkým. Mne nejak neprekážala, až na pocit, že sa film niekedy kvôli tomu vliekol. Vlečie sa i pri niektorých scénach, snažiacich sa ísť do hĺbky ostatných členov skupiny, kde pomerne dlho sledujeme filozofické monológy vedľajších postáv a čakáme, kedy ich “niečo” preruší.

Čo ale funguje dokonale, je zvukovo-obrazová forma filmu. Atmosféra krutej zimy a všade prítomných vlkov je opradená kvalitne pôsobiacou zvukovou kulisou a minimalistickým obrazom, cez ktorý sa buduje napätie až do dynamického útoku vlkov. Vlci sú tu jemne mytologickými bytosťami (napríklad kým v skutočnosti by na vás jednoducho skočili a zožrali vás, tu si najprv lovec a korisť pozerajú päť minút do očí). Takisto ma potešil záver, ktorý vám nemôžem prezradiť, ale konečne nie je tak typický, ako by sa čakalo. Po titulkoch sa na plátne ešte vypointuje krátkym záberom, ale to už bolo zbytočné a na pocite z filmu to neubralo ani nepridalo.

Fotogaléria:

Medzi vlkmi

Medzi troskami

Medzi vlkmi

The Grey plagát