Recenzia: Moneyball

Jeden z najtenších rozpočtov v MLB, alebo ako je menej viac.

Moneyball je špičkovým filmom pre bežného diváka, ale na „zlato“ podľa niektorých nestačí. Bennett Miller urobil ďalší dôležitý krok na ceste k „nezabudnuteľným“. Po snímke Capote (2005) si režisér, a traja producenti (Michael DeLuca, Rachael Horovitz a Brad Pitt) pripísali športovú drámu, ktorá mapuje zákulisie takéhoto sveta.

Filmový príbeh sa čerpal z knižnej predlohy Michaela Lewisa z r. 2003, kde opísal jednu z pamätných sezón národnej baseballovej ligy. Billy Bean (B. Pitt) je hlavným manažérom baseballového tímu Athletics (A´s) z Oaklandu ale aj bývalým neuplatneným talentom a budúcou hviezdou, ktorá nenašla miesto v najvyššej lige. Jeho mužstvo práve prehralo posledný zápas finálovej série s neworskými Yankees v nepodarenom stretnutí a z klubu odchádzajú najväčšie hviezdy, pretože akcie klesli a rozpočet v nasledujúcom roku tiež neporastie. Novú sezónu treba preto začať s novou stratégiou a taktikou.
Tu sa film skutočne začína. Starým skautom za stolom sa veľmi nepozdáva, akým smerom sa vydal šéf a niektorí ho aj opúšťajú. Pri kríze, ktorú Billy počas zmien prežíva, sa strihom dostávame do predošlých rokov jeho sľubnej kariéry. Určitým náznakom sa dozvedáme (bez spoileru) čím si asi musel prejsť a s akým typom bojovníka máme do činenia. Je porovnávaný s The Social Network (Fincher, 2010).

Je to film, ktorý nakopne, ani to necítiť.

Rodiny vo filme nie je veľa, ale tých pár emócií vyplní dojmy. A nielen to. Menej je v tomto prípade viac. Moneyball nie je dramatická športová dráma, kde sledujeme, kto vyhrá zápas alebo kto bude víťaz. Film je aj cez veľkú túžbu po víťazstve len samotný život a poznanie. Moneyball patrí k reláciám, kam majú prístup aj mladší, pretože všetko zlé zo seba svižne striasa preč.

Ide o jeden z najsympatickejších a najtráviteľnejších adeptov na Oscara 2012.

Brad Pitt vsadil na skvelú postavu, ktorá nič nepokazí. Mohlo sa zdať, že treba platiť hypotéku, nakoniec však prišla nominácia. Na druhej strane, majú ho radi. V spoločnej kategórii dokázal väčiu premenu DeJardin, možno nenápadný Clooney alebo Oldman. Brad Pitt urobil ďalší schodík na ceste do hollywoodskeho neba, pridal nejednú vrásku a vynašiel si jedného z posledných „post-mládencov“.
Celé haló je postavené na kontroverznej myšlienke neskladať tím z hráčov, ktorí nie sú privilegovaní na základe veľkosti hviezdy na štadióne, popularity a ceny (alebo krivej ruky), ale na základe skutočných sumárovo-štatistických schopností. Výsledkom bolo objavenie “ostrovu vyradených hračiek”, ktoré nik nechcel a ktoré dokázali riadiť víťazstvá. Intuícia dala prednosť matematike. Pri výpočtoch mu pomáha Jonah Hill, ktorý za svoju úlohu šprta (Peter Brend) ekonómie z Yale tiež zúročil nomináciu. Philip Seymour Hoffman mi prišiel na tých pár chvíľ ešte viditeľnejší, ale uňho je to už psia povinnosť. Inak teraz je v kurze Robin Wright (hrala družku vo Forrest Gump).

Moneyball je jeden z tých filmov, u ktorých vybraná téma nehrá významnú rolu a ukazuje, že sa dá ísť do vecí hlavou. Snímka sa snaží pristaviť všade na chvíľu, ale nikde sa nezdrží, ak nieje treba.
Film prekvapuje svojou silou inšpirovať a energiou, ktorá je aktuálne žiadaná. Treba ho vidieť nielen kvôli blondiakovi a šiestim nomináciám.

P.S.: Scéna, keď Pitt odchádza z Hoffmanovej (trénerovej) kancelárie; rozhovor medzi Brendom a Beanom v garáži;

Fotogaléria:

Moneyball plagát

moneyball-movie-2011-7

Moneyball

Moneyball