Recenzia: Muži, ktorí nenávidia ženy

Poctivý remake, skvelá Lisbeth a rezonancia v duši

David Fincher razí svoj film švédskou scénou i scenériou a je vidieť, že znovu (recreated) stvoril filmovú podobu knihy Larssona. Je to filmový biznis, ktorý stojí za podnetom na spojenie týchto dvoch mien. The Machine Of Money. Nemyslím, že by sa od najnovšej hračky očakávala nejaká špeciálna alebo odlišná vlastnosť. Ide skôr o magnet pre starších, vernejších, polonáhodných a skúšajúcih divákov, ktorí dokázali registrovať, že je niečo v kine.

Len čas ukáže koľko ľudí za film nezaplatí, pretože si myslia, že americká verzia môže ísť do čerta v porovnaní so „zasnúbeným“ originálom. Láska na prvý pohľad. Začiatkom roka možno s dobrým svedomím predpovedať, že film bude patriť do TOP5 of 2012. Uznanie patrí aj za technické, herecké a hudobné stvorenie americko-švédskej „jazdy“. Stopäťdesiat minút nieje veľa.

Pri predlohách prichádza otáznik, čomu sa mal autor venovať viac alebo čo mal vynechať úplne. Po celý film popri hlavnej línii (vyšetrovanie zmiznutej Harriet a vzťah medzi Bloomkvistom a Lisbeth) možno vycítiť chladné, mystické (trochu zo 7edem) a sychravé pozadie. Scéna tetovania, alebo keď Lisbeth pripútava kamery na okraje domu. Film je z jednej časti veľkým sledujúcim okom, vzbudenie predstavy ne(známeho) zla a z druhej podladená humornými odpoveďami alebo náhlymi vyriešeniami situácií v jednoduchú záležitosť v podobe odľahčenia nakladaného napätia. Celý čas spadá zvláštny tieň na každú scénu. Zaujímavý je prejazd autom Bloomkvista cez zasneženú aleju k domu strýka Harriet, ktorý sa objavil na rýchlejšiu chvíľu v traileri.

K tomu sa ako hlavná zložka pridáva kamera, pri ktorej vyzerá každý záber ako neodmysliteľný kúsok jedného veľkého epického celku. Nominácie na Glóbusy nevynechali ani Rooney Mara, ktorá po krátkej hosťovačke v The Social Network predviedla excelentnú premenu na introvertne naladenú, minulosťou (opäť len vycítiť v pozadí) poznamenanú a cynickú Lisbeth, ktorá pôsobí navonok ako nedotknuteľná, no vo vnútri je veľmi zraniteľná. V kine ma napadlo, že našli vynikajúcu herečku, ktorá si pootvorila brány Hollywoodu, no zásluhy patria skôr jej asistentovi, ktorý dokázal inšpirovať charakter do tejto podoby a ktorý si právom pýta aj nomináciu na “filmové zlato” (písané 15.1.2011). Slečna si zahrala už v roku 2010 vo filme o smejúcom sa Zuckerbergovi (CEO Facebook) v miniúlohe na začiatku filmu, keď dáva Markovi kopačky v bare. Ženský výkon roka spoločne s neprekvapujúcou (alebo stále prekvapujúcou) Maryl Streep.
Pri Danielovi spočíval výber v jeho schopnostiach vniesť dušu (Fincher sa nechal počuť, že jeho najobľúbenejší James Bond je ten “nový” so športovejším a reálnejším podaním agenta anglického Kráľovstva) do kože hrdinu. Určite priniesol viac atraktívnosti, premýšľavosti, možno aj investigatívnosti, potom menej telesnej váhy, svalstva a celkovej fyzickej disponovanosti oproti svojej skutočnej verzii v “bežnom živote”. Jeho postava je čestná ako práca na tomto filme ale ako to už býva tiež je chybujúca.

The Girl With The Dragon Tattoo je film, ktorý vás vtiahne, dá vám niekedy nadýchnuť a niekedy sa mu na chvíľu vzpriečite a nadýchnete sa sami, pretože ak by ste mu to dovolili, dokáže vás aj zabiť. Skvelý začiatok trilógie, ktorý prefrčí cez zasneženú krajinu a potom sa usadí na mieste odkiaľ nerušene pozoruje to, na čo upriamuje vašu pozornosť. Z pohľadu bestselleru je zaslúženým sfilmovaním a z pohľadu Davida Finchera menší kaliber, na aký sme zvyknutí. Aj tak OK.

Fotogaléria:

Muži, ktorí nenávidia ženy

Muži, ktorí nenávidia ženy

Muži, ktorí nenávidia ženy plagát

The Girl With The Dragon Tattoo

The Girl With The Dragon Tattoo plagát