Recenzia: Probudím se včera

Aj ja sa chcem vrátiť o pár rokov späť.

Žeby česká kinematografia stvorila nového „supraherca“? Jeho hviezda zažiarila v roku 2004 vo filme Snowboarďáci. Posledné obdobie prechádza z jedného filmu do ďalšieho. Ani nedotočil film Štyri slnká, už natáčal návrat do minulosti. Môže jeho posledný film ovplyvniť českú kinematografiu vedenú pod rytmom Miloslava Šmídmajera? Myslím, že Česi oprášili starú filmovú štruktúru obohatenú o novodobý filmový prejav.

Či by sa námet dal nazvať originálnym, trochu pochybujem, skôr by som povedal, že bol napísaný ako originál jedinca. Podobné filmy, s podobnou zápletkou už roky vo svete fungujú. Nie je to tak dávno čo sa do kín dostal film so Zacom Efronom Znovu 17(17 Again). S podobnou tematikou tu už bolo niekoľko filmov (Mel Gibson – Forever Young a jedinečný film s Tomom Hanksom a Robertom Loggianom – Big). A takto by sme mohli prechádzať z roka na rok a vždy by sme tam našli nejaký ten kúsok z filmového neba, kde sa dospelý jedinec premení v „mláďa“. Lenže film Miloslava Šmídmajera je pre českú kinematografiu predsa len niečím výnimočný. Konečne to nie je moderný film, kde všetci hrdinovia pôsobia ako predkomunistické nemehlá. Príbeh je zasadený do obdobia komunizmu, ale len z čisto dejinného dôvodu. A taktiež dôvodu počatia. Aj keď sa film mohol zasadiť do porevolučných rokov, tak by sa musel zmeniť celý námet. To by nebol problém, veď vždy treba nájsť niekoho, na kom sa to celé vybúri (doba a názory režimu).

Petr je na tom roky už zle. Žiadna priateľka s ním nevie vydržať. Je proste vnútorne zakomplexovaný, sebecký, pričom je stále chlap. Stráca, nachádza. Na jednej strane ho to trápi, na druhej sa s tým už zmieril. Jeho rodičia si na jeho rozchody svojím spôsobom už zvykli. On ale mieni urobiť veľký krok. Spomenie si, že jeho najväčšia láska bola spolužiačka Eliška. Keďže sa na stretnutie triedy nedostaví, snaží sa ju Petr vypátrať. V tom mu pomôže spolužiak, ktorý ho pošle do výskumného centra, tajného laboratória na území Čiech. To Petra prenesie do minulosti – máj roku pána 1989. Má sa na čo tešiť. Zabudol už, čo je to stredná škola. Teraz to musí zvládnuť opäť.

Film si poradil s tematikou normálnym spôsobom. Neničí prvotný pocit, námet je vtipný a svižný. Vyobrazenie jednej z typov českej rodiny sa mi ozaj pozdáva. No stále ako komédia predsa len v niečom brzdí pocity. Asi je to tým záverom, kedy autor nevedel kadiaľ vyjsť z diania. Návrat, opäť isť do minulosti sa mi zdá zbytočným naťahovaním deja. Prvotný cieľ bolo vyriešiť a zahojiť rany z minulosti. Nie behať ako „fretka“ z jedného obdobia do druhého. Námet ľahko pracuje s iróniou a humorom. Ten je hlavným dejateľom vo filme. A predovšetkým v úvode spomínaný v inotaji Jiří Mádl o ktorom ešte tento týždeň budeme hovoriť.

Jediné, čo Vám na filme bude obzvlášť vadiť, je reklama na žuvačky Orbit. Je to dosť smutné, ako sa chcú spoločnosti dostať k reklame, za to že podporuje umenie. Je to v poslednej dobe už neudržateľné a aj Jan Svěrák si k tomu už svoj názor nie len vytvoril, ale aj povedal.

Fotogaléria:

Probudím se včera.

Tak toto sú mládenci v škole.

„Co tady děláš, študente? Máš se doma učit a ne se válet u popelnic.“ „Učitel nám zadal úkol sledovat příslušníky VB při práci.“ „Aha... to je do občasnký nauky?“ „Ne, do zoologie.“

Máš ešte nejaké sladké?

Probudím se včera.

Ach, ta láska......

Aj tak to tie deti raz zabudnú...

Nova hviezda na plátne...

A ako dopadli? Na hubu.

Veď hudba už prestala hrať.

Ty vieš hrať na guitare?