Recenzia: Tanec medzi črepinami
Popolvár NAJVÄČŠÍ na svete
Filmových návratov je tento rok neúrekom a môžeme medzi ne zarátať aj “comeback” Mareka Ťapáka. Preslávil sa vo filmoch svojho otca Martina Ťapáka, ktoré sa stali „zlatou klasikou“ slovenskej kinematografie. Tentoraz nadväzuje na silné tradície hudobno-tanečných filmov, ktoré boli v minulosti doménou slovenských filmárov. Film bude onedlho brázdiť naše kiná (od 21. júna 2012) a vy máte jedinečnú možnosť nazrieť do jeho útrob už dnes, pretože sme mohli detailnejšie snímok sledovať na Art Film Feste 2012.
Aj keď Marek Ťapák vyštudoval herectvo na VŠMU, vo filmoch ho tak často nie je vídať. Viac sa zapísal do podvedomia slovenského diváka ako divadelný herec a umelecký šéf Novej scény, kde to neskôr dotiahol až na riaditeľskú pozíciu. Prvé kroky umelca sprevádzal jeho slávnejší otec Martin Ťapák, pod taktovkou ktorého vznikali najznámejšie slovenské rozprávky. V niekoľkých sa predviedol samotný Marek Ťapák a po dlhšej odmlke sa navracia na tie správne plátna domácich kín.
Tentoraz sa ujal hneď niekoľkých funkcií – od režiséra, cez scenáristu až k hlavnej postave filmu. V mnohých slovenských novodobých filmoch sa tento aspekt opakuje a veľakrát výsledok naberá viac na smiechu ako vznešenom pocite z filmu. Autor tohto diela sa ujal svojho remesla zodpovedne, no ako poznáme slovenského diváka, za trhák to považovať (možno) nebude. Aj napriek tomuto aspektu je film jedinečným šlabikárom kinematografie rozpracovanosti záberu, prvotného a jedinečného námetu a jemnosti snímky. Zachádza až tak ďaleko, že jednotlivé obrazy sú viac umeleckou fotkou ako filmom, viac „kuchárkou“ choreografie ako pocitovým vnímaním tanca, viac symbolickou výpoveďou ako filmom dejového rozprávania. Detailista Ťapák napriek presvedčivému vnímaniu slovenskej minulosti, histórie a zvyklostiam na niektorých miestach predsa len stráca pevnú pôdu pod nohami (detail na tanečno-choreografické prvky v nedobovej obuvi). Takýchto aspektov a zhliadnutí je vo filme niekoľko, to ale neodoberá filmu na kvalite.
Hudba je vo filme hlavným nositeľom dejovosti. V tomto smere nie je možné nič vytýkať (a blahoželám Tonovi Popovičovi). Neviem odhadnúť, či to bolo samotným cieľom autora, ale film sa štylisticky dá rozdeliť na štyri ročné obdobia, ktorým samotná hudba dominuje. Na tomto štylistickom rozdelení môžeme vnímať hneď niekoľko skrytých symbolík – života jedinca, jeho túžby, sny, nádeje, prehry a láska, ktoré sa ako kráľovné a nižníci mariášových kariet vnárajú do samotnej dejovosti príbehu – pocítite srdce, žaluď, list a guľu. Symbolický treba vnímať aj obraz muža. Bojovníka, milovníka, záletníka, umieráčika (ako by vystihol slovenskú ľudovú klasiku „Ja som bača veľmi starý…“).
Z režijného hľadiska si autor dáva pozor na každý záber. Jeho precíznosť je cítiť počas celého filmu (krásnym príkladom je hlavný hrdina tancujúci so svojou milou v zaostrení a v pozadí tanec jeho troch priateľov). Po námetovej stránke by mal Marek Ťapák predsa len trochu ubrať. Z mnohých kútov je počuť o nepochopiteľnosti a zložitosti textu (aj keď je to len malý záber z dielne Daniela Heviera, mal by byť trochu viac precíznejší a konkrétnejší popri ostatných symbolikách, ktoré vo veľkej koncentrácii strácajú na sile). Budúcnosť samotného diela je veľkým otáznikom. Možno som len výnimkou, ale aj v súčastnosti si rád pozriem dobové diela s podobnou tematikou, horším obrazom, hudbou, komentovaním, ale stále je to ponuka pre relax našej štátnej televízie.
Čo Marek Ťapák predsa len podcenil? Popri filme Immortalitas, ktorý sa dlhé obdobie pýšil svojou prvou slovenskou 3D kinovou verziou, z ktorej nakoniec upadlo len na 3D DVD verziu, mohol autor Tanca nad črepinami silne uvažovať o použití 3D technológie. Je to jedinečný slovenský film, v ktorom by sa toto moderné filmové prevedenie vo verzii 3D páčilo mnohým. Dôvodom je aj využívanie modernej kamerovej technológie. Tá by nemohla byť použitá v prípade slabej autorovej vizuálno-psychickej koncepcie rozpracovanosti.
MOJE POCITY:
Na film odporúčam ísť hlavne všetkým študentom VŠMU (aby nás niekedy svojimi snímkami nepozabíjali), povinne a neodkladne niekoľkokrát. Pre filmového fanúšika je to film bez jasného deja, s množstvom symbolických obrazov, pocitového napätia, zamlčanej vypovedanosti. V tom prípade sa môže stať, že film budete chcieť hĺbkovo rozoberať, a to by ste sa rovno mohli zapísať na VŠMU, čiže pre vás okamžite platí prvá veta.
Hodnotenie:






























