V krajine krvi a medu

Debut Angeliny Jolie

V-krajine-krvi-a-medu-film-novinky-recenzia-feelingmovies-8Angelina Jolie už nie je len radová herečka. Svojím debutom sa zaraďuje medzi režisérov – hercov, ktorých sa v poslednom období v Hollywoode doslova rodí ako húb po daždi. Do akej miery ženské srdce zasiahne diváka, nie je zatiaľ isté. Vieme, že v Bosne sa stane hrdinkou, ktorá bude vítaná v každom čase. Veď natočila kus z histórie (aj keď pomerne ošemetne). Jej pohľad na postavy je jednotvárny a úzkoprofilový. No i naďalej ostáva skôr herečkou ako vychýrenou režisérkou (z dôvodu donútenia sa), pretože s televíznym filmom je cesta za úspechom omnoho zložitejšia.

Angelina Jolie má herectvo doslova v krvi, aj jej rodičia sa venovali tomuto remeslu. Jolie absolvovala herectvo v Divadelnom inštitúte Leeho Strasberga, pred kameru sa prvýkrát postavila ako sedemročná a do hlbšieho podvedomia sa zapísala filmom Lara Croft (2001). Zároveň má na krku špeciálny post osobitnej veľvyslankyne OSN pre pomoc utečeneckým sirotám, a tu začína príbeh filmového spracovania jej debutu s vojensko-utečeneckou tematikou: „Ako veľvyslankyňa OSN som viac ráz navštívila Bosnu a stretla sa s vojnovými obeťami. Nedokázala som však u nikoho nájsť odpovede, čo sa vlastne začiatkom 90. rokov v bývalej Juhoslávii stalo “. Ak sa Angelina Jolie domnieva, že jej filmom to bude niekomu jasné, mýli sa. Divák sa dostane do podobných pochybností ako samotná herečka – režisérka. „Navyše táto vojna sa stala za mojej generácie“. To je nepochybne pravda. Nielen vtedajšia umelecká obec, ale ľudia celkovo sa o svetové dianie nezaujímali. Mali vlastné problémy, ktoré v 90. rokoch brázdili matičku Zem. Aké–také dianie sledovala nanajvýš Európa (t. j. krajiny susediace s bývalou Juhosláviou).

V-krajine-krvi-a-medu-film-novinky-recenzia-feelingmovies-2Shakespearovský motív je najčastejším pri tých filmoch, ktoré sa skôr snažia o pocitové vykorisťovanie jedinca (na pozadí drastických dejinných udalostí) ako o umelecko-pocitový a priestorovo-štylistický rozmer filmu. Presne toho sa chytila aj Angelina Jolie (sama je aj scenáristkou filmu). Práve tu je vykryštalizovaný najčastejší problém viacerých funkcií v jednej všemocnej osobe (konzultácie tu veľmi nepomáhajú). Ale naspäť k rómeovskému príbehu. Ten sa odohráva medzi Danijelom a Ajlou. Ona je moslimská pseudomaliarka, on je dôstojník, syn srbsko-bosnianského generála. Ten aj napriek otcovmu radikálnemu antisemitskému zameraniu chce Ajle zjednodušiť ťažké obdobie, čím ju z „čistej“ lásky ochraňuje. Ajla dostáva priestor, o akom by sa vojnovému zajatcovi nikdy nesnívalo. Lenže generálova moc je silnejšia ako láska. Naštrbuje ich vzťah a tu nastáva zlom (no prichádza akosi neskoro). Ajla z lásky k svojej národnosti zrádza Danijela, ktorý takmer prichádza o život. Zavraždí Ajlu a sám sa necháva chytiť vojakmi OSN s priznaním, že je zločinec.

Keď nad tým neustále premýšľam, dochádza mi samotný film ako zlá koncepčno-námetová propaganda, ktorú žiaľ Jolie nemôže pochopiť. Môže byť matka, môže milovať deti, ale dobrý príbeh o tejto vojne dokáže napísať jedinec, ktorý v takomto prostredí žil. Jolie spojila dve koncepčne nesediace postavy. Ajla je dobrá, Danijel je zlý. Moslimovia sú vyobrazení kladne, Srbi negatívne. Je tu ale veľa niečoho “medzi”, čím sa ako režisérka a scenáristka Jolie nezaoberá. Akoby po rokoch nechápala filmovú absurditu dejovosti, akoby nikdy necítila s postavami, ktoré hrala, akoby sa nedokázala ako veľvyslankyňa OSN povzniesť nad dejinnými udalosťami a sledovať dané spoločenské javy ako tretí pozorovateľ. Z režijného pultu toho Angelina veľa nenamiešala. Sú situácie, z ktorých vás rozbolí hlava neustálym strihom, strihom, strihom, podmienené striedaním dobra a zla. Ak film zoberieme z hľadiska televíznej snímky, patrí medzi tie lepšie, ale ani tento pohľad mi nezabráni pri sledovaní deja zaspať. Časová rezerva (film bol premietaný na Art Film feste 2012 v Trenčianskych Tepliciach) mi umožnila odstup a ja som si zaspomínal na Pianistu. Jeho vnútorná melanchólia silno dýcha, prenáša sa aj na diváka, necháva ho trápiť. To by Angelina svojím príbehom nedosiahla nikdy. A miestami mi V krajine krvi a medu pripomínal jeden výrok: „…to bola veľká hviezda, lebo ten ožratý pilot zachránil všetkých ľudí…“.


MOJE POCITY:

Ako debut sa Angelina Jolie veľmi nevyznamenala. Film je takým nudným rozprávaním, proti ktorému je aj náš Alžbetin dvor omnoho poetickejší, realistickejší a scenáristicky dokonalým veľkofilmom. Počkáme si čo nové z tejto oblasti Angelina prinesie, možno bude predsa len Salt2 lepší a herečka viac nebude skúšať unudiť diváka vlastným filmom.

★★★★☆☆☆☆☆☆

Ohodnoť film aj ty!
Tvoje hodnotenie:

1 Star2 Stars3 Stars4 Stars5 Stars6 Stars7 Stars8 Stars9 Stars10 Stars
(6 hodnotení, priemer: 6,17 z 10)

TRAILER:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.