Recenzia: Vrásky z lásky

Herecký a životný jing-jang po tridsiatich rokoch

V časoch slávy českej kinematografie natočili spolu niekoľko významných filmov. Potom sme ich na spoločnom plátne tridsať rokov nevideli, rozišli sa aj v osobnom živote. Teraz sa vrátili a spolu natočili film, pri ktorom vám po chrbte behá mráz. Ani nie pre film samotný ako pre historický moment. Pred jedenástimi rokmi vznikla totiž snímka podobného žánru s podobným nadhľadom i voľnosťou a rovnako sa v nej predstavili vtedajšie české herecké hviezdy.

Nekorunovaný novodobý „princ českých rozprávok“ Jiří Strach presedlal v poslednom období viac na televízne filmy a seriály, ale tie mu určite veľa energie nedodajú. Samotnou výhodou režiséra je jeho láskavosť, ktorá sa nesie v mnohých jeho filmoch. A v hereckom ponímaní je zosobnením rešpektu a vyváženosti (nedá mi nespomenúť film Bylo nás pět z roku 1994). Spomínaná autorská črta posunula film Vrásky z lásky do úplne iných rovín ako pri filme Babí léto spred jedenástich rokov. Po propagácii filmu hlavný hrdina Vlastimil Brodský odišiel dobrovoľne do večnosti a mnohí spájali jeho odchod práve s filmom, aj keď samotné dielo nekončí tragicky, skôr naopak.

Dôchodca Oto sa dostáva na určitý čas k svojmu synovi a jeho manželke, pretože ho čaká operácia očí. Ako každý správny dôchodca má svoje vlastné zlozvyky a jeden sen. Chce ešte raz uvidieť ženu, do ktorej sa zamiloval pri jeho cestách Českom. Herečka Jana je umiestnená v sanatóriu pre starých a je vlastne zlozvyk sám o sebe. Jej sen je opäť stáť na javisku, predvádzať sa a ukazovať okoliu, že toto je jej spôsob života. Títo dvaja sa stretávajú a zažívajú dobrodružstvá na svojej ceste zo sanatória do Prahy, kde sa koná konkurz na hereckú postavu babičky. Jana svoju novú rolu získa, ale tá je nakoniec úplne iná, ako očakávala. Bude musieť hrať starostlivosť o Ota, aby mohol žiť vo svojom vlastnom byte.

Keď sa film nachádzal takmer v polovici, uvedomil som si, že som ho už raz videl. Bolo to spomínané Babí léto, dosť dlho sa viedla polemika, že práve film mal veľký vplyv na životný osud Vlastimila Brodského. Paralela podobností týchto dvoch filmov je v ich žánrovom duchu, čím sa vytvorilo akoby pokračovanie Babieho leta presne v mieste porozumenia hereckej dvojice Vlastimila Brodského a Stelly Zázvorkovej. Miesta, kde už je väčšina životných osudov uzavretá, ale ten posledný kúsok úletu ešte nebol zmapovaný. Dvaja dôchodcovia, plniac si svoj život, hľadajúc spoločnú cestu na pozadí rodinných udalostí. Jeden je arogantný k svojej rodinne, druhý k svojmu okoliu. Jeden si plní túžby životné, druhý túžby svetské. Film Vrásky z lásky má predsa len špecifickejšiu črtu autora. Je omnoho láskavejší, menej sa dostáva do hraničnej konfrontácie postáv, či už ide o vzťah syn a manželka vs. otec alebo konfrontáciu osudov Jany a Ota. Tieto postavy miestami reagujú nie dobovým spôsobom ale spôsobom sna. Sna, ktorý nie je skutočnosťou, lebo realita je predsa len posunutá o pár krokov vpravo.

Jiří Strach používa slávne snímky českých filmov vo svojom vlastnom diele. Či ide o začiatok filmu, kedy očakávate už len „…bývalí Čechové statní junáci …“ z klasiky Vesničko má středisková a záver je myšlienkovo totožný s Babím letom. Vo filme je mnoho záberových miest, kedy uvažujete, ako sa tam obe postavy dostali. Príkladom je ich zvláštne putovanie krajinou, kedy sa mení scenéria zo záberu do záberu. Vystúpia pri ceste a do mesta sa teperia lesom, kde sa žiadna cesta nenachádza. Jeden záber je v nížinatej krajine, a hneď na to máte pocit, že scénu natáčali v Tatrách. Ide o pekné „zlaté“ zábery, ktoré ale napomáhajú odvracať pozornosť od podstatných aktív filmu. Tým je neuveriteľný spôsob komunikácie postáv. Akoby po mnohých rokoch dostali možnosť vyrozprávať sa zo svojho života a sklamania. Zasmejete sa na niektorých scénach, ale na vyváženie chýba dávka napätia a smútku. Prirodzená vtipnosť alebo situačná komika, ktorá v prevedení na budúcnosť dokáže rezonovať. Nemôžem zabudnúť spomenúť Jiřinu Jiráskovú, ktorá dostala jednu z najkrajších postáv filmu, senilnú babičku, ktorej to už predsa len nepáli. Jej herecké prevedenie by nebolo prekvapením nominácie na budúcoročného Českého leva, najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe.

Fotogaléria:

Jedete na Prahu :D:D:D

Podarená dvojka.

A treba to roztočiť, drahoušku.

Bravúrny herecký výkon Jiřiny Jiráskovej.

Dve spolubývajúce.

Aňa Geislerová ako ošetrovateľka.

Niekedy je krásne si po rokoch zatancovať.

Taťjana Medvecká a Viktor Preiss.

Vrásky z lásky poster