Recenzia: Železná lady

Oscarová Meryl Streep.

Aj keď je film už dlhšie v obehu, nedá mi nenapísať krátky nadhľad na toto dielo. Či je výnimočné? Z posúdenia toho, ako sa k tomuto filmu správajú okolité udalosti, by som aj povedal áno. Antisocialisti ho označujú za propagandu druhej strany, socialisti (pretože boli vždy ľaví) sa k tomu ešte nevyjadrili, rodina útočí na autorov a Margaret Thatcherová to možno ani nevníma. Aký je film nominovaný na Oscara?

Je ozaj milé a trochu aj vtipné, že jediná nominácia pre film The Iron Lady vyniesla aj jedného Oscara (ozaj by bolo vtipné ak by získal dvoch, čo by bolo v normálnom prípade nemožné). Ale toto bol jeden z tých „jasných“ Oscarov, presne ako v prípade filmu The Artist. Nešlo ani tak o to, kto túto cenu získal, ale skôr o 100% herecké zvládnutie postavy, ktorá má svoje ojedinelé zložité špecifiká.

Réžie sa ujala žena, ktorá opätovne doviedla do sveta filmu populárnu švédsku hudobnú kapelu ABBA. Už vtedy obsadila do hlavnej úlohy Meryl Streep. Stalo sa tak aj tentoraz. Veď kto by nerád vsadil na ozajstného koňa, ktorý nemá problém s nomináciou a s dokonalým hereckým prevedením? A zachraňuje film aj pred námetovým a scenáristickým zlyhaním. A to sa nebojím povedať, že „scenár je nevyvážený, zvláštne postavený, mätúco zavádzajúci“. Aj keď sa dozvedáme o veciach minulých, tie zo súčasnosti stoja na zamyslenie. A aj v tomto ohľade má autorka citlivý pohľad :“Ukázať chorého človeka tak citlivo ako v našom filme nie je nič zlého“. A má pravdu!

Film sa zaoberá životom jednej z najvýraznejších postáv 20 storočia Veľkej Británie. Ide o Margaret Thatcherovú, ktorá obetovala svoj život politike. Dej sa odohráva už v 50. rokoch, kedy je zvolená do Dolnej snemovne ako poslankyňa za Britskú konzervatívnu stranu, čo jej umožnilo podieľať sa aktivitou v niekoľkých vládach. V roku 1974 ostro zaútočila na svoju dcérsku stranu a stala sa jej predsedníčkou. Od roku 1979 sa stala ministerskou predsedníčkou až do roku 1990. Na prvý pohľad nič zaujímavé. No po jej odchode sa začali bulvárnymi časopismi niesť informácie o jej zhoršujúcom sa zdravotnom stave. A niekde tu asi vznikol nápad priniesť pohľad na dejiny Veľkej Británie zo strany starnúcej premiérky. Využitie flashbackov je pekné, ale absolútne sa nehodiace do tohto filmu. Ak chceli ukázať Margaret Thatcherovú po rokoch, mohlo sa to urobiť úplne iným spôsobom, omnoho viac citlivejším, filmovo zaujímavejším a detailnejším. Dôležité pasáže z jej spoločenského života sú zamlčané a informácie, o ktorých nemôže ani scenárista ani režisér vedieť, tak uberajú filmu na jeho hodnotách. Ak by sa hodnotil len film z pohľadu námetu a scenáristického spracovania, dostal by hodnotenie asi 4(5)/10. No niektoré scény by v pohode zhltli aj desinu.

Prečo ale dostane tento film omnoho viac hviezdičiek, je práve herecké vystúpenie Meryl Streep. Tak ako Marion Cotillard zvládla neskonale rolu Edith Piaf, tak sa zaskvela Meryl Streep v úlohe Margaret Thatcherovej. Ak ste niekedy videli Margaret Thatcherovú ako premiérku, určite ste si všimli jej zvláštny prejav, spôsob prejavu, spôsob hovorenia a britský prízvuk. Presne to všetko mala zvládnuť aj Meryl Streep. A podarilo sa jej to. Herecký čin roku 2012 bol splnený. Mali sme dva dokonalé herecké prevedenia. Jean Dujardin vo filme The Artist a Meryl Streep. Nemôžem zabudnúť spomenúť aj herečku Michelle Williams za postavu Marilyn Monroe, no v jej prípade mi niečo k dokonalosti postavy niečo chýbalo (asi to bolo porovnávanie s originálom filmu, ktorý natočila počas prítomnosti na ostrovoch).

Fotogaléria:

Originál...

Meryl Streep.

Opäť problémy.

Výhra je výhra. A trikrát za sebou je to už gól.

Železná lady-poster.

Tak a ideme do toho. Už len jedna osoba nám chýba...

Železná lady-poster.

Ešte raz a poletíš z tejto vlády...

Páni, dámska volenka.